Black Heart

40. Alex

Ráno som sa zobudila vyspatá. Pozrela som sa na druhu stranu postele. Nikto tam nebol ako inak. Už je to tak týždeň. Nič sa nevyriešilo a Lucas je stále len nervóznejší a nervóznejší. Mali sme už dve nie pekné výmeny názorov a skončilo to tak, že sme sa dosť dlhý čas nerozprávali.

Umyla som sa a obliekla som sa. V dome bolo nejako ticho ani Alice som nevidela.

Mobil mi začal zvoniť, bolo to súkromné číslo, ale zvedavosť bola o veľa väčšia. Zdvihla som.

,,Alex?"ozvalo sa moje meno. Kľudne s príjemným hlasom.

,,Kto ste?"spýtala som sa a snažila som sa rozpoznať neznámy hlas.

,,Tvoj otec."povedal tichšie a kľudne. 

,,Ja nemám oca."povedala som a prudko som sa nadýchla a pokračovala: ,, Môj otec je úplne niekto iný."

,, Alex, nechcem vám robiť problémy. Chcem sa len stretnúť s tebou, nič viac."povedal kľudným tónom, ale ja som začínala byť podráždenejšia. 

,, Ja sa s vami nechcem stretnúť."znova som povedala a na druhej strane nastalo ticho. 

,, Ja ťa chápem Alex, ale daj mi šancu. Od teba to závisí."povedal už trošku nahnevane. 

,,Čo chcete urobiť?"spýtala sa nahnevane a chlap jej s úškrnom povedal:,,Už len bossovej žene budem rozprávať čo mám v pláne."začala som byť nahnevanejšia a nahnevanejšia.

,,Čo odomňa chcete?"spýtala som sa a dúfala som, že môj život sa tak rýchlo neskončí.

,,Stretnutie. Bez ochraniek, bez zbraní. Len ty a ja. Prisahám ti, že nebudem mať ochranku a ani zbraň, ale to isté musíš sľúbiť aj ty mne."chvíľu som nad tým premýšľala a potom som sa spýtala:,,Ak sa s vami stretnem, necháte moju rodinu na pokoji?"

,,Áno."Neverím mu, ale skúsiť to musím.

,,Kde a o koľkej."povedala som rázne.

,,Zajtra o dvanástej v nákupnom centre v Café."vedela som, Kde to je. Chodila som tam často s mamou. S mojou adoptívnou mamou.

,,Dobre. Budem tam."povedala som a zložila som. Od tej chvíle som začala rozmýšľať ako sa zbaviť ochranky a všetkých ľudí okolo mňa, aby to Lucas nezistil.

Išla som do izby, Kde spala Alice. Zaklopala som a z izby sa ozvalo ďalej. Vošla som. Alice stála pred zrkadlom a na tvár si dávala krém.

,,Potrebujem od teba pomoc."povedala som a Alice sa otočila na mňa a zmätene sa na mňa pozrela. Bol to ten výraz tváre  čo to stále vymýšľaš?

,,Potrebujem, aby si ma kryla pred Lucasom a Danielom." Ako som to dopovedala, Alice sa zasmiala a spýtala sa:,,Ja nie som čarodejnica."

,,Alice, prosím je to dôležité."sadla si na posteľ, pozrela sa na mňa a spýtala sa:,,O čo ide?"
Sadla som si k nej a povedala som:,, Mám sa stretnúť zajtra s mojím biologickým otcom, ale Lucas a Daniel sa o tom nemôžu dozvedieť."

,,Prečo sa s ním chceš stretnúť? Veď ho nemáš rada."nechápala tomu. Musím jej to nejak vysvetliť tak, aby sa nedozvedela dôležité informácie, ktoré by mohli uškodiť Lucasovi.

,,On sa chce so mnou stretnúť a ja som sa rozhodla dať mu poslednú šancu."povedala som a v duchu som preklínala každé milé slovo na svojho biologického otca.

,,Nebojíš sa? Prečo sa zrazu chce s tebou stretnúť? Prečo to nechceš povedať Lucasovi, čo ak ti niečo urobí?"zasypala ma otázkami Alice a ja som jej na to postupne odpovedala:,, Nie nebojím sa. Neviem prečo sa chce so mnou stretnúť a neurobí mi nič, lebo som jeho dcéra."táto odpoveď by jej mohla postačiť zatiaľ.