Black Heart

14. Alex

Zostala som tam sama a zmätená. Neviem čo mám teraz robiť. Po líci mi stiekla slza. Čo som mu také spravila, že odo mňa stále uteká?

Utrela som si slzy a vyliezla som miestnosti. Na treťom poschodí nikto nebol. Išla som na prízemie, kde ma už čakala Lau. Objala som ju. Bola ticho, viem, že vedela čo sa stalo. Aspoň to tušila.

,,Alex, to bude dobré."povedala a snažila sa ma upokojiť.

,,Lau, nič nebude dobré, všetko je isté tak ako bolo. Je koniec, už sa s Lucasom stretávať nechcem."povedala som a Lau sa na mňa prekvapene pozrela a bola ticho. Nič nepovedala len ticho sa na mňa pozerala. Prevrátila som očami a Lau som navrhla šialený nápad.

,, Lau, musíš mi s niečím pomôcť."nadvihla obočie a spýtala sa neisto: ,,A s čím?"

,,Chcem sa pomstiť Lucasovi."povedala som jej potichu, aby nás nikto nevidel.

,,A ako?"spýtala sa zhrozene Lau.

,, Spravíme to až zajtra. Dnes by sme to už nestihli."povedala som a Lau nedočkavo povedala:,,Ale čo mu chceš urobiť?"

,,Nechaj sa prekvapiť."povedala som a Lau pretočila očami.

,,Alex, ty ma raz zabiješ."povedala a spolu sme išli do triedy, aby sme nezmeškali hodinu matematiky.

To bola asi tá najhoršia hodina za tento rok. Neznášam matiku.

Keď už konečne prešlo sedem hodín, čo som tu musela sedieť v tejto škole, čakala ma mama pri škole. Dnes som nemusela ísť autobusom. Lau býva na opačnej strane, takže som sa s ňou rozlúčila a každá sme išli svojou cestou domov.

Sadla som si na miesto spolujazdca v maminom aute. Pozrela som sa na ňu a usmiala som sa.

,,Ako bolo v škole?"To bola jej prvá otázka dnes na mňa.

,,Ako vždy, nič nové."odpovedala som jej. Prikývla a naštartovala auto, aby sme už išli domov. V aute bolo počuť len mamin hlas, ja som bola ticho a občas som prikývla, aby vedela, že ju počúvam aj keď som ju nepočúvala.

Hneď ako mama zaparkovala pred domom, vyšla  som von z auta a išla som ku vchodovým dverám. Odomkla som a išla som do svojej izby. Nemala som na nič náladu. Myslela som na to čo zajtra urobím Lucasovi. Plán už mám, ale mám s toho obavy. Predsa je to syn mafiána, neviem ako zareaguje na takú pomstu akú som mu vymyslela.

Deň sa vliekol, snažila som si spraviť domáce úlohy a niečo sa aj naučiť, ale nedokázala som sa sústrediť. Stále som musela rozmýšľať nad Lucasom.

Áno viem, že je dokonalý a že všetky baby po ňom letia, ale ja už chcem od neho pokoj. Snažila som sa zapamätať aspoň jednu vetu z učiva, ale nevedela som sa sústrediť. Stále moje myšlienky utekali k Lucasovi.

Niekto zaklopal na dvere a do mojej izby vošla mama.

,,Alex už je večera."oznámila mi. Pozrela som sa na hodiny. To už je šesť? Prikývla som a išla som za mamou do jedálne, kde už bol prestretý stôl.

,,Mohla si ma zavolať, Mohla som ti pomôcť."povedala som a sadla som si na miesto, kde skoro sedím stále. Do jedálne prišiel aj otec.

Celú večeru sa mama a otec rozprávali. Ja som len ticho sedela a večerala. Nedokázala som sa zapojiť do konverzácie.

Po večeri som sa osprchovala a učenie som nechala na pokoji. Usušila som si vlasy a ľahla som si na posteľ. Z únavy som za chvíľu zaspala.

Ráno som sa zobudila na budík. Vstala som z postele a namierila som si to do kúpeľne, kde som si umyla zuby a upravila si vlasy. Obliekla som sa a išla som do školy. Išla som pešo. Autobus bude ako vždy plný a nebaví ma stáť medzi toľkými ľuďmi.

Išla som po chodníku a okolo mňa prešlo auto. Žanetka. Lucasove auto. Na tom mene pre to auto som sa zasmiala. Všimla som si, že spomalil, ale nezastavil. Bolo mi to jedno.

Prišlo som do školy, kde ma už čakala Lau. Objala ma a ja som jej objatie opätovala. Porozhliadala som sa po parkovisku pred školou. Viem, kde parkoval Lucas. Na tom mieste, kde vždy.

,,Lau si na dnes pripravená?"opýtala som sa a Lau mi hneď odpovedala:,,Ako sa to väzme."zasmiala som sa a spolu sme išli do triedy. Ak sa toto podarí, budem ten najšťastnejší človek na zemi.

Po piatej hodine je obedová prestávka. Konečne, už som sa nevedela dočkať. Keby mám ešte dlhšie čakať, tak žiadna pomsta by sa asi nekonala. Lau išla poslušne za mnou vonku na parkovisko.

,,Alex čo chceš spraviť?"spýtala sa bojazlivo Lau.

,,Lau, ty budeš len pozerať na školu či nás niekto nesleduje. To je všetko, to ostatné je už na mne."povedala som jej a Lau prikývla aj keď nevedela čo idem urobiť. Išli sme k Lucasovmu autu. Vytiahla som si z vrecka vreckový nožík, ktorý som si zobrala od otca. Nepoužíva ho stále, iba niekedy. Teraz som si ho požičala.

Spravila som prvú ryhu na jeho aute. Poškriabala som ho. Na kapotu som mu vyškriabala tri slová. Taký malý odkaz. Lau sa na mňa zhrozene Pozerala.

,,Alex poďme, ubedomuješ si, že budeš mať veľký problém?"opýtala sa ma a pozerala sa na mňa, tak ako keby ma len teraz spoznala a videla čoho som vlastne schopná.

,,Uvedomujem si to. Beriem všetkú zodpovednosť na sebe. Nemusíš sa báť. Ja som mu len napísala len malý odkaz."povedala som jej  a Lau nadvihla obočie, pozrela sa  na mňa a povedala:,,Malý odkaz? Poškriabala si mi celé auto. Alex ty nie si normálna."

,,Vyžiadala si to situácia."povedala som jednoducho a išli sme naspäť do školy. Lau bola stále zhrozená a dufala, že to bol len sen. A ja som bola šťastná, že som to konečne dostala zo seba.

Som zvedavá na jeho reakciu. A som šťastná čo som spravila, necítim sa vinná. On mi ublížil prvý a viem, že jeho Žanetku ma najradšej. Som hnusná.

Ešte jedna  hodina a môžem ísť domov. Alebo sa ešte pôjdem pozrieť na parkovisko na Lucasa, ktorý bude nahnevaný a bude ma pravdepodobne hľadať. Som pripravená mu čeliť...

Vote&Comment

No konečne, dúfam, že sa vám páčilo. Viete ako bude reagovať Lucas na jeho poškriabanú Žanetku????