Black Heart

8.Alex

Všimla som si, že Lucas je divný. Prestal ma bozkávať na chvíľu a potom znovu začal. Ako keby nad niečím rozmýšľal. Už som ležala pod ním, keď som sa odsunula od neho.

,,Čo?"opýtal sa a zatváril sa nechápavo.

,, Nedopadne to dobre."povedala som a on si sadol na tú stranu gauča, kde sedel predtým. Napil sa vína a ja tiež. Nemohla som to dovoliť. Nedopadlo by to medzi nami potom dobre. Najhoršie na tom teraz je, že sa cítim trochu trápne pred ním.

Bolo už desať hodín a ja som sa rozhodla ísť spať. Je mi jedno či Lucas pôjde so mnou alebo nepôjde. Osprchovala som sa a vlasy som sa zabalila do uteráka. Umyla som si zuby a vlasy som si nechala voľne vyschnúť. Keď som sa vrátila z kúpeľne Lucas už ležal v posteli a pozeral niečo na mobile.

Bez slova som si ľahla a sviečku som zhasla. Po chvíli som zaspala a ani som nevedela, kedy Lucas odložil mobil a zaspal.

Ráno som sa zobudila v Lucasovom objatí. Čo do kelu to ma znamenať?

,,Lucas, ja chápem, že ti chýbajú tvoje dievčaťa na jednu noc, ale nemusíš si to kompenzovať na mne."povedala som nahnevane a jeho ruky som sa snažila odvaliť z môjho tela, no nedarilo sa mi to. Bol na mňa dosť silný, nemala som šancu.

,,Buď ticho."zamrmlal a spal ďalej. No takže to musím spraviť inak. Rukou som mu začala prechádzať po bruchu a on sa pomrvil, ale stále ma držal. Som zvedavá do kedy bude odolávať. Keď som neprestávala, tak sa spýtal:,,Čo robíš?"nič som mu nepovedala a ja  som pokračovala. Nakoniec ma pustil a pozrel sa na mňa zamračene.

,,Ty si teda zlá."zamračil sa ako malé dieťa a zavrel oči a spal ďalej. Vstala som z postele a mala som pláne sa prezliecť z trička, v ktorom som spala. Počula som buchot z dola. Začala som sa báť. Rýchlo som prešla na Lucasovu stranu a začala som ho budiť.

,,Lucas, vstávaj."budila som a keď konečne otvoril oči, tak zazrel po mne a povedal:,,Čo je?"

,,Niekto je dole."hneď ako som to povedala sa postavil a obliekol si aspoň tepláky, keďže mal len boxerky. Zobral zbraň z nočného stolíka a potichu otvoril dvere. Ja som bola za ním a pozerala som sa na všetky strany. Bála som sa.

Pomaly sme išli po schodoch dole. Keď sme boli v obývačky nikto tam nebol, ale počuli sme z knižnice buchnúť dvere. Lucas sa otočil a hneď namieril zbraň na dotyčného.

,,Lucas kľud."povedal dotyčný a Lucas zaistil zbraň a položil ju na stolík v obývačke. Ja som bola zmätená.

,,Prepáčte, že som vás vyrušil, ale poslal ma tvoj otec."rozprával potichše  a pozeral sa cez okno jedným okom von.

,,Pri ničom si nás nevyrušil."povedal mu Lucas a ten dotyčný sa naňho uškrnul a povedal:,,To vieš komu hovor. Mimochodom som Daniel."predstavil sa mi a podišiel k nám.

,,Ja som Alex."predstavila som sa mu a Daniel mi podal ruku. Prijala som mu a on sa pozrel na Lucasa a povedal:,,Počkaj to je tá Alex, ktorá prišla nová do školy a hádate sa vždy?"Lucas nahnevane prikývol a viac to neriešil. Sadol si na gauč a ja s Danielom sme tak isto spravili.

,,Prečo ťa sem otec poslal?"spýtal sa Lucas, aby konečne pochopil, načo prišiel Daniel.

,,No, mám nové informácie. Ohľadom vás oboch. Si Alexandra Robertsová a tvoje meno predtým  Gonzálezová?"opýtal sa ma a ja som ostala v šoku. S kade to o mne vie a čo ešte o mne všetko vie?

,,S kade to vieš?"spýtala som sa nahnevane.

,,Ty ani nevieš s akej rodiny pochádzaš. Čo ti hovorí meno González?"opýtal sa ma a ja som nechápala kam s tým mieri.

,,Typické mafiánske priezvisko."povedal s úškrnom Lucas a pozrel sa na mňa.

,,Mafiánske? Ja to mu nerozumiem."povedala som a vzdychla som si.

,,Nepovedal si jej to?"spýtal sa najprv Lucasa a Lucas záporné pokrútil hlavou a Daniel teda pokračoval:,,Totiž Alex my sme mafiáni a tvoj brat po nás ide. Keďže ťa videl dokonca s Lucasom a dozvedel sa, že si jeho sestra, tak ťa stále hľadá."

,,Čo? Vy ste mafiáni? Lucas aj ty?"Pozrela som sa naňho a Lucas sa uškrnul. Namiesto neho odpovedal Daniel:,,Lucas sa mafii vyhýba. Predstav si, že má byť boss New Yorku a on nevie ani zbraň chytiť do ruky."zasmial sa a Lucas nevyzeral nejako nadšene.

,, A ja mám brata?"spýtala som sa, pretože to teraz počujem prvýkrát.

,,Áno. S kadiaľ Si? Veď ty pochádzaš z mafianskej rodiny a nevieš o tom?"opýtal sa ma a ja som mu na to nahnevane odpovedala:,,Nie, neviem, pretože som bola v detskom domove od svojich piatich a pred dvomi rokmi si ma adoptovala jedna rodina, ktorá sa teraz musí o mňa báť."

Daniel zostal na chvíľu ticho a potom povedal:,,To mi je ľúto."

,,To nevadí, len ma to trochu nahnevalo."povedala som už keď som bola ukľudnená.

,,Ako si sa sem dostal?"opýtal sa Lucas.

,,Auto som nechal zaparkované pri ceste a tvoje auto je už preč."ako to povedal Lucas sa naňho zhrozene pozrel.
,, Neboj sa, autíčko máš zaparkované vo svojej garáži."

,,No veď za to."povedal pokojne Lucas.

,,Nikdy som nevedel ako je ďaleko táto chata. Musel som ísť po svojich. No a Lucas otec ti odkazuje, aby si mu aspoň raz zdvihol mobil. Poriadne zúri. Alexin brat nám ide po krku a keď sa dozvedel, že poznáme jeho sestru, tak je to len horšie."dopovedal a Lucas si ťažko vzdychol.

,,A nemôžeme ísť domov, keď ty si prišiel k nám?"opýtala som sa s nádejou, že už s tadiaľto vypadnem.

,,Nie. Musíte byť tu, pretože tu ste v najlepšom bezpečí."povedal Daniel.

,,Nechcem veriť tomu, že mám brata."povedala som a Daniel mi na to odpovedal aj keď to nebola otázka len konštatovanie.
,,Nemáš ho ani s kadiaľ poznať. Je od teba starší o dva roky. Potom si sa narodila ty a tvoj biologický otec odišiel aj s tvojim bratom do Španielska. V Španielsku potom vyrástla veľmi silná mafia na čele s tvojím otcom a teraz už bratom."povedal a ja som už nič nepovedala, nemala som silu.

,,Ináč doniesol som vám jedlo. Bol som nakupovať, aby ste tu neboli hladní."povedal Daniel a Lucas mu za to poďakoval.

,,Máme tu zatiaľ ostať?"opýtal sa Lucas a Daniel prikývol a povedal:,,Ešte striehnu skoro po celom lese. Som zvedavý ako zas pôjdem naspäť. Okolo chaty veľmi nechodia, ale aj tak neodťahujte žalúzie a nezapaľujte svetlo."varoval nás a obaja sme prikývli.

,,Čo máme teda robiť?"spýtala som sa.

,,No musíte tu byť ticho. Ešte šťastie, že táto chata ma taký vysoký plot. Otec ti Lucas bude volať, tak ti dá nejaké pokyny."

,,Jasné."povedal nahnevane Lucas.

,,Mohol by si sa už prestať s ním hádať? Všetkým to už lezie na nervy."povedal Daniel a Lucas len tak odfrkol a nebral to vážne.

,,Okej už pôjdem. Nemôžem sa tu zdržať dlho."Lucas prikývol a Daniel odišiel. Ostali sme len zas dvaja a ja som poodkladala potraviny, ktoré nám doniesol Daniel. A môžem znova variť. Dúfam, že sa toto divadielko skoro skončí.

Vote&Comment

Ľúbim vás❤❤❤