Black Heart

13. Lucas

,,Sophie, Môžem prísť?"opýtal som sa Sophie, keď som jej volal.

,,Že by som ti začala chýbať?"opýtala sa ma a ja som sa uškrnul a odpovedal:,, Bol som v zahraničí, nemal som ako prísť."

,,Aj ty si mi chýbal, kľudne príď."zasmiala sa a ja som sa usmial tiež.

Išiel som skratkou. Sophie bývalá na konci mesta a dá sa tam dostať dvomi cestami. Jedna cesta je normálna a druhá je ulica plných feťákov. Už veľakrát som išiel tou ulicou k Sophie a teraz idem bez auta, preto idem tou skratkou. Kráčal som ulicou a zahol som do jednej uličky. Počul som krik, ale neviem to na isto. Tu sa môže diať hocičo. Išiel som za krikom, pretože ten krik mi bol známy. Veľmi známy.

Bola tam Alex. Nech si robí jej brat čo chce, musím ju zachrániť. Išiel som za tým chlapom a chytil som ho za mikinu a odhodil som ho preč. Spadol a ja som mal možnosť ho ďalej udierať. Už mu tiekla krv z nosa, tak som ho nechal, pretože pochybujem, že sa teraz postaví na nohy.

,,Alex si v poriadku?"otočil som sa k nej, ale bližšie som nešiel. Musel som si držať od nej odstup, pretože tu ide o môjho brata.

,,Áno som."povedala a sadla si na zem.

,,Dávaj si pozor."povedal som a bez slova som odišiel. Nechal som ju tam sedieť. Stačí, nemilujem ju a ani nikdy nebudem. Hneď som išiel k Sophie.

Zazvonil som a ona mi hneď otvorila. Nečakal som a hneď som ju začal bozkávať.

,,Kedy prídeš?"opýtala sa ma Sophie.

,,Vtedy keď sa mi bude chcieť."povedal som a začal som sa obliekať. Rozlúčil som sa so Sophie a išiel som domov. Bolo tri hodiny ráno a vonku nebol nikto okrem mňa.

Prišiel som domov. V dome bolo ticho. Išiel som do svojej izby a ľahol som si na posteľ a zaspal som. 

Ráno som vstal dosť skoro. Pozrel som sa na mobil koľko je vlastne hodín. Bolo pol šiestej, ale čo sa nedalo nevšimnúť, bola správa z neznámeho čísla. Otvoril som správu a bolo v nej napísané: Ďakujem.

Musela to byť len Alex. Včera som ju zachránil pred tým chlapom. Mobil som položil na nočný stolík a ľahol som si na posteľ. Chcel som ešte zaspať, ale nepodarilo sa mi to. Len tak som ležal na posteli a rozmýšľal som čo sa teraz deje. Všetko sa tak rýchlo udialo. Alex musí byť na mňa veľmi nahnevaná. 

Keď bolo sedem hodín, vstal som z postele. Hodinu a pol som rozmýšľal nad tým čo sa mi udialo v živote. To je rekord. To sa mi ešte nikdy v živote nestalo. 

Z rodinou som sa naraňajkoval a mohol som ísť do školy. No zastavila ma mama. Zatváril som sa prekvapene, pretože som ani netušil čo môže odo mňa chcieť. 

,, Lucas, chcem ťa o niečo poprosiť."povedala a išla do knižnice v dome, aby nás nikto nepočul. Išiel som za ňou a zatvoril som dvere. 

,, Včera prišlo za tebou jedno dievča, predstavila sa mi ako Alex a spýtala sa či si doma. Povedala som, že nie je doma. Rozplakala sa a odišla. Čo mi na to povieš?"spýtala sa  a čakala čo jej na to poviem. Mama ma vychovávala ako normálneho človeka, ktorý má srdce. Nie ako mafiána. Nechcela, aby som bol dievčatám hrozný a správal sa k nim zle. 

,, Mami, s Alex som bol na tej chate a včera som ju náhodou stretol, keď som ju zachraňoval."povedal som, ale mame takáto odpoveď nestačila.

,,Prečo plakala?"spýtala sa.

,,Neviem."povedal som a odišiel som z knižnice. Naštartoval som svoje auto a mohol som ísť do školy.

Zaparkoval som pred školou. Nadýchol som sa a vystúpil som z auta. Všetky dni, ktoré prešli od tej doby čo sme boli uväznení v chate sú najhoršie dni. Cítim sa zle, keď sa pozriem do Alexiných oči. Cítim sa zle, pretože jej musím klamať, kvôli jej bratovi.

Išiel som po strede chodby plnej študentov, ktorí išli do svojich tried. Pri skrinke stála Alex aj s Lauren. Má vedľa mňa skrinku, nemohol som tam ísť. Išiel som rovno do triedy a sadol som si na svoje miesto. Prišiel aj Jason a sadol si vedľa mňa.

,,Nejaký si v poslednej dobe divný."povedal a pozeral sa na mňa ako keby som spadol z mesiaca.

,,Nič sa nedeje."povedal som bez záujmu, ale Jason to asi nepochopil:,,Lucas, už ťa poznám nejaký ten piatok a viem, že ti niečo je."povedal a ja som sa pozrel na neho a povedal:,,Predstav si, že si asi zaľúbený do dievčaťa, ale ty s ňou ani nesmieš prehovoriť, lebo si to sľúbil jej bratovi."Jason sa zatváril prekvapene a samozrejme, že to mu nerozumel.

,,Čo ťa trafilo do hlavy? Lucas ty sa zbláznil."povedal a ja som sa uškrnul.

,,Už to tak asi bude."povedal som a znova som len premýšľal čo som také urobil, že som tak trestaný.

Po hodine som išiel ku svojej skrinke, ako náhle som ju otvoril spadol z nej malý papierik. Otvoril som ho a začal som čítať.

Chlapčenské záchody na treťom poschodí. Obedná prestávka!!!

Viem, že je to od Alex a pôjdem tam. Bol by som zbabelý, keby som tam nešiel.

Keď zazvonilo na obednú prestávku išiel som na tretie poschodie, na chlapčenské záchody. Určite jej to poradila Lauren, na tieto záchody nechodí nikto, lebo su na poslednom poschodí.

Otvoril som dvere na záchode a stála tam Alex. Usmial som sa, ale ona nie.

,,Lucas, myslela som, že to skončí inak."povedala a čakala čo jej na to odpoviem. Najprv som rozmýšľal, ale potom som povedal:,,Neviň s toho mňa, sľúbil som, že ťa nechám na pokoji."zatvárila sa nechápavo.

,,A prečo toho človeka počúvaš? Aj keď som s tebou nikdy nič nechcela mať, nedalo sa to a moje city sú iné ako predtým. Vieš čo, kašli na to, nemá to význam. Bolo by dobre, keby som sa s tebou nezačala hádať."povedala a ja som sa usmial. Bola tak rozkošná. Pozeral som sa na jej pery. Pery, ktoré mi tak chybali, pery na ktoré som sa díval každý deň. Pery, Alexine pery.

Oprel som ju o stenu a začal som ju bozkávať. Čakal som, že sa bude brániť, ale Alex spolupracovala. Odtiahol som sa a oprel som si svoje čelo o to jej a potichu som povedal:,,Poslednýkrát, Nemôžem ohroziť svoju rodinu."

Odtiahol som sa úplne a odišiel som. Ostala tam sama a opierala sa o stenu. Už nie, tu ide o moju rodinu!

Vote&Comment