Black Heart

38. Alex

Sedela som na posteli a pozerala som sa cez okno von, keď niekto zaklopal. Lucas, keď ide do izby, tak neklope, takže to musí byť niekto iný. Utrela som si slzy a povedala som: ,, Ďalej."dvere sa otvorili a do izby vošla Zoey. Usmiala sa na mňa a ja som sa jej snažila úsmev opätovať. 

,, Dúfam, že neruším."povedala a ja som záporne pokrútila hlavou. Neviem čo by odo mňa mohla chcieť v takejto situácií. 

,, Môžem si sadnúť?"opýtala sa ma a ja som prikývla a nič iné nepovedala. Moje hlasivky to nedokázali. Sadla si na posteľ vedľa mňa. Nepozerala sa na mňa, pozerala sa do zeme a bola ticho. Nevydržala som to a nahlas som sa rozplakala. 

,, Zoey, môžem ťa objať?"spýtala som sa a Zoey s úsmevom prikývla. Objala som ju a plakala som. 

,, Čo sa medzi vami deje?"spýtala sa ma a ja som sa odtiahla a odpovedala som jej: ,, Všetko som pokazila a prišla som na to až teraz. Lucas bol celý čas pri mne a bol ku mne milý aj keď som bola ja odporná. Toto si odo mňa nezaslúžil."

,, Neboj sa, všetko to prejde, ani sa nenazdáš kedy a bude všetko v poriadku."povedala mi. Keby mala pravdu. 

,, Prečo sa to všetko deje? Skoro všetko bolo také dokonalé a teraz? Teraz všetko zmizlo niekam preč."povedala som a pozrela som sa na ňu. 

,, Život si nevyberáme. Tiež som to mala podobné. Sasha tiež prišla o prvé dieťa, keď nás uniesli. Všetko je to len hra a máš dve možnosti. Buď spadneš a zomrieš alebo budeš bojovať. Celá generácia našej rodiny si niečím prešla a zvládla to. Život prináša obete."povedala. 

,, Ako sa mám znovu s Lucasom rozprávať, keď ma úplne ignoruje? Vôbec sa na mňa ani len nepozrie. Vyhýba sa mi."povedala som s plačom. 

,, Vieš, Lucas bol od mala iný a má svoje povahy. Do všetkého bol donútený. Musel sa stať bossom v mladom veku a znášať všetko to bremeno. Alex nevieš si ani len predstaviť čo všetko taký boss musí spraviť za deň. Tobias bol taký istý, len rozdiel je v tom, že jeho to bavilo a Lucasa ani veľmi nie. Bol do toho donútený. On bol nahnevaný, keď sa dozvedel, že do akej rodiny sa narodil. Nepáčilo sa mu to."

,, Ja vás chápem, ale ja chcem, aby bol viac so mnou, tak ako pred rokom."povedala som a utrela som si slzu. 

,, Porozmýšľaj nad tým Alex. Nie všetko je také ružové v živote. Prekážkam treba čeliť, nie sa im vyhýbať. Lucas nechcel byť mafián a musel tomu čeliť. Keby si len vedela čo všetko pre teba robí aj teraz."postavila sa a bez pozdravu odišla. Ja som tam ostala sedieť na posteli a bola som veľmi zmätená. Čo mi týmto chcela Zoey povedať? 

Po hodine len sedenia na posteli som išla dole do kuchyne s nádejou, že tam bude Lucas. Nebol tam. Bola tam len naša slúžka, ktorá mi spravila niečo na jedenie a aj to som musela jesť nasilu, pretože povedala, že som nič nejedla a jej povinnosťou je o mňa sa starať. 

Vrátila som sa naspäť do izby a sadla som si na posteľ. Rozhodla som sa tu ho počkať. Lucas prišiel do izby o desiatej večer. Išiel bez slova do kúpeľne a ja som znova čakala, kedy sa vráti. Sprchoval sa a ja som zatiaľ rozmýšľala čo mu poviem. 

Vyšiel z kúpeľne a išiel k svojej strane posteli. Ja som sa konečne odvážila a povedala som: ,, Lucas."nič, znova nič nepovedal. Pozeral sa do mobilu. 

,, Lucas, pozri sa na mňa prosím."povedala som kľudne s nádejou, že sa na mňa pozrie. 

,, Lucas pozri sa na mňa."zakričala som na neho nahnevane a konečne sa na mňa pozrel. Konečne sa za tie dni na mňa pozrel. Tváril sa dosť prekvapene. 

,, Môžme sa konečne porozprávať?"spýtala som sa a stále som bola nahnevaná. 

,, Dobre."povedal kľudne a ja som sa nadýchla a spustila som: ,, Lucas, prepáč mi to. Prepáč mi, že sa k tebe tak správala. Viem, že mi to vraciaš, ale ja nechcem takto žiť. Chcem toho Lucasa, ktorý bol ku mne milý, ktorý ma bozkával..."nestihla som dopovedať, pretože tie jeho pery, ktoré mi tak chýbali boli na mojich. Odtiahol sa a oprel si svoje čelo o to moje. po chvíli povedal: ,, Chýbala si mi."

,, Aj ty mne Lucas."povedala som a znova som ho pobozkala. Po chvíli bozkávania som sa ho spýtala: ,, Lucas, môžem sa ťa niečo spýtať?"nechápavo prikývol a ja som sa teda spýtala: ,, Ako by si reagoval, keby som ti povedala, že som tehotná?"toto ma veľmi zaujímalo. Čo by sa stalo, keby som o to dieťa neprišla? 

,, Bol by som prekvapený, v šoku, ale potom by som sa začal tešiť."povedal a usmial sa na mňa. 

,, A môžem ešte jednu otázku? Možno už aj  odpoveď viem, ale chcem sa presvedčiť."znovu prikývol a čakal, kedy sa ho to opýtam. Znovu som sa nadýchla a spýtala sa: ,, Zabil si môjho brata?"spozornel a narovnal sa. ,, Pravdu Lucas."povedala som kľudne, odpoveď som už aj tak vedela, len som to chcela počuť od neho. 

,, Áno, mrzí ma to, musel som. Keď som ťa tam videl ležať a krvavú. Je to aj pravidlo, ktoré sa nemá porušovať. Ak ublížiš vlastnej krvi, tak musíš byť potrestaná. Zaslúžil si to, zabil nám dieťa."povedal. Nebola som na neho nahnevaná, ale prišlo mi smutno. Veď bol to predsa len môj brat. Znovu som ho pobozkala a on mi bozky opätoval...

Ráno som sa zobudila spokojne a v Lucasovom objatí. Toto mi tak chýbalo. Pozerala som sa na neho, kým sa nezobudil. 

,, Nemusíš nado mnou slintať. Niežeby som si sťažoval."povedal s úsmevom a ja som dodala: ,,Lucas je späť."zasmial sa a spýtal sa: ,, Koľko je hodín?"pozrela som sa na mobil a povedala. ,, Pol dvanástej."

,, To naozaj?"rýchlo sa postavil z postele a začal sa obliekať. Obliekol si tepláky a tričko. Áno, zostáva doma. 

,, Kde sa tak ponáhľaš."spýtala som sa a išla som smerom do kúpeľne. 

,, Daniel chcel so mnou niečo prebrať."povedal a zobral si mobil zo stolíka. 

,, A nechceš ísť so mnou?"spýtala som sa a provokačne som sa usmiala. 

,, Daniel počká."povedal a tričko, tepláky si vyzliekol. Zasmiala som sa a išli sme do kúpeľne. 

Do kuchyne sme prišli o jednej a neboli sme tam samy. Bol tam Daniel s Alice a obedovali. Daniel sa celý čas na nás uškŕňal a mne bolo trápne. Pozrela som sa na Lucasa, ktorý zadržiaval smiech, pretože Daniel vyzeral smiešne. 

,, No pochváľte sa."povedal a Lucas pretočil očami. 

,, Ja sa ti tiež nestarám koľko báb máš na jednu noc."povedal Lucas a uškrnul sa. 

,, Už nemáte tichú domácnosť?"opýtal sa a ja som mu s úsmevom povedala: ,, Nie."

,, Konečne, ešte deň na viac a už by som s vás dostal infarkt."povedal so smiechom a pozrel sa na Alice s úsmevom. Lucas ten sa venoval svojmu obedu. 

,, Čo budeme dnes robiť?"opýtala som sa a pozrela sa na Alice, potom na Daniela a nakoniec na samotného Lucasa. 

,, No dnes ideme na večeru k tvojím rodičom."Daniel sa pozrel na Lucasa a Lucas si zťažka vzdychol a povedal: ,, Úplne som na to zabudol. Alex, prepáč zabudol som ti to povedať, ideme dnes na večeru k mojím rodičom."

,, Môžme sa aj tak spýtať, že si jej to nemal kedy povedať."Daniel sa znova uškrnul a ja som sa začala nahlas smiať. Lucas po ňom zazrel. 

,, Za pravdu sa každý hnevá."dodal a povedal to vážne a mne sa viacej chcelo smiať. 

,, Daniel, už ti niekto povedal, že si otravný?"spýtal sa ho Lucas a Daniel mu s úsmevom odpovedal: ,, Áno, stále mi to hovoríš ty."Lucasovi nič neostávalo a tak sa aj on zasmial. Konečne he všetko tak ako má byť aj keď tuším, že nie na dlho. 

Vote&Comment

No ako? Ste spokojní s dnešnou časťou?