Black Heart

29. Lucas

Zúrim a to doslova. Nemám na nič čas, stále len mafia a mafia. Ráno keď som sa zobudil, tak Alex ešte spala. Typické, vždy takto ráno odchádzam a vidím Alex ešte spať. Aspoň jedno ráno by som sa chcel zobudiť s ňou. Pozrel som sa na ňu. Čakal som, že jej to začne vadiť a aj som sa dočkal.

Od vtedy ako som sa oženil, nosím obleky šité na mieru. Od rána do večera. Aspoň spať môžem v čom chcem ja. Otec povedal, že boss musí nejako vyzerať. Pýtal som sa či je ten oblek nutný a potom som ľutoval, že som sa vôbec pýtal. Dostal som prednášku o tom ako má vyzerať boss New Yorku.

Dnes som bol znova v sklade. Alexin brat si nedá pokoj a znova chce niečo urobiť. Zatiaľ nevieme čo, ale dobre viem, že má niektorých mojich mužov v zajatí. Otec zúri. Nielen ja ale aj on. Nevieme čo chce. Stál som pri veľkom stole a členovia mafie a niektorí muži sedeli na stoličkách okolo neho. Rozmýšľal som. Neviem čo mám v tejto situácii robiť. Sme bezmocní a Alexin brat to vie.

Niekto zaklopal a ja som hneď spozornel. Všetci sme si vytiahli zbrane a dali si ich tak, aby ich nikto nevidel. Do skladu vošiel Alexin brat a jeho muži. Všetci sme vytiahli zbrane a mierili na nich. Začala sa prestrelka bolo mu všetko jedno. Išiel si po mňa. Držal som zbraň pevne v rukách, ale nestrieľal som. Nechápem prečo. Nedokážem. Nedokážem to. Niekto mi zozadu zhodil zbraň na zem. Poobzeral som sa okolo. Všetci boli v poriadku, myslím. Pozeral sa celý čas na mňa.

Teraz je rad na mňa a môžem využiť moje schopnosti z boxu. V tom, v čom som naozaj dobrý. Zaútočil som rýchlo a zbraň mu spadla z ruky. Bolo to riskantné, ale v tejto situácii sa iné asi nič nedalo robiť. Teda ma to v tej chvíli nenapadlo. Už ma chcel chytiť jeden z jeho mužov, ale Alexin brat povedal:,,Nechaj ho, chce sa hrať tak sa budeme hrať."nakoniec sa zasmial a bitka sa začala. Nikto mi nemohol pomôcť, pretože členovia mafie museli držať ostatných v zajatí, aby sa nič iné nestalo.

Bili sme sa. Už mal celý krvavý nos. No nakoniec vytiahol nôž. Stihol som sa vyhnúť, ale nie úplne. Porezal ma na brucho. Celkom dosť to štípalo, ale dalo sa to prežiť. Nenechal som sa tým odradiť a udieral som ho.

,,Lucas krvácaš."povedal otec, ale neotočil som sa naňho. Pozrel som sa okolo, skoro všetci už odišli. Keď som sa otočil na Alexinho brata, tak som dostal päsťou od jedného z jeho skupiny mužov. Spadol som na zem a posledné čo som videl, bol ako Alexin brat odchádza.

Niekto sa ma snaží prebrať. Boli má jedna strana sánky a brucho.

,,Krváca, musí ísť hneď domov."povedal otec prísne.

,,Nie je to vážne? Nemal by ísť do nemocnice Tobias?"povedala mama so strachom. Je tu aj mama? Od kedy?

,,Som v pohode."povedal som tak ako sa mi dalo. ,,Len sa mi zahmlelo pred očami."snažil som sa postaviť, ale nešlo a preto mi musel pomôcť otec.

,,Ešte šťastie, že som si ten box nezakazoval."povedal a pousmial sa.

,,Aj tak to dopadlo zle, nezvládam to a to je len začiatok."povedal som mu. Mama bola radšej ticho.

,,Keby si mu nevykopol tú zbraň asi by si už znova ležal v nemocnici. Som na teba hrdý ako si sa dnes zachoval. Zvládneš si sadnúť do auta?"opýtal sa ma a ja som prikývol. Sadol som si na zadné sedadlo a mama vedľa mňa. Držala mi ranu, aby mi to veľmi nekrvácalo. Pozrel som sa na ňu s úsmevom. Sánka ma bolelo, ale stálo to za to. Upokojila sa.

,, Tvoj otec mal raz porezanú nohu."povedala a pousmiala sa. Ja som sa tiež chcel zasmiať, ale nemohol som veľmi.

Prišli sme k môjmu domu. Bojím sa Alexinej reakcií. Otec odomkol dvere, ani som nevedel, že má kľúče od nášho domu. Mohlo mi to dôjsť, keď nám ho kúpil.