Black Heart

43. Lucas

Po večeri, ktorá sa niesla v príjemnej atmosfére som mal poradu so svojím otcom a Danielom. Boli sme v mojej kancelárií. 

,, Daniel, môžeš byť rád, že máš tak dobrého bratranca."skonštatoval otec a sadol si na sedačku. Daniel sa pousmial a nič mu na to nepovedal. Ja som si sadol oproti jeho a Daniel stál pri okne a pozeral sa cez okno von. Nerozumel som tomu, prečo si nesadol. 

,, Myslíš si, že je už konečne koniec?"opýtal som sa otca, ktorý sa nezatváril, že by už bol koniec. 

,, Nie Lucas, toto sa v mafií nikdy nedá povedať. Vždy budeš mať nejakého nepriateľa, ktorý ťa bude chcieť zničiť."povedal a pozrel sa na mňa. 

,, Tak to si ma teda upokojil."povedal som mu a otec sa pousmial. Pozrel som sa na Daniela, ktorý bol bez nálady. 

,, Daniel, je ti niečo?"opýtal som sa ho. Pozrel sa na mňa a povedal: ,, Zabil som ho."zatváril som sa prekvapene  a nerozumel som mu čo to práve povedal.

,, Čo?"opýtal som sa. Chcel som, aby mi to vysvetlil. 

,, Zabil som ho pred Alice. Vieš ako teraz pred ňou vyzerám? Ako vrah."povedal a ani sa na mňa nepozrel. 

,, Daniel, veď vieš koľko si už ľudí zabil? Iba teraz rozmýšľaš nad tým?"spýtal som sa a otec sa postavil. Z jednej skrine vytiahol whiskey s pohárikmi. Položil ich na stôl a do každého pohára nalial naspodok. 

,, Odkedy tu mám whiskey?"spýtal som sa ho. Pozrel sa na mňa a nadvihol obočie. 

,, Daniel."povedal a podal mu pohárik, keď podišiel k nám. 

,, Nemôžeš to tak brať. Alice to pochopila a na tej večeri nevyzerala tak ako keby ju to trápilo."povedal otec a Daniel prikývol. Všetci traja sme to naraz vypili. 

,, Si boss Lucas a som na teba hrdý ako si to všetko zvládol. Poviem ti pravdu. Keď si sa stal bossom mal som pochybnosti o tom. Ale po čase si mi ukázal, že si rodený mafián aj keď si nechcel byť. Alex, to je tiež pekné číslo."zasmiali sme sa všetci traja a potom pokračoval: ,, Ty ani nevieš čo máš doma za ženu. Mafia sa v rodine nezaprie."prikývol som a usmial som sa, keď som si spomenul na Alex. 

Ešte hodinu sme sa rozprávali o udalostiach čo sa stali a na čo si musím dávať pozor. Potom sme išli do obývačky, kde sa nachádzali ostatní členovia rodiny. Keď ma zbadala vo dverách Alex, išla za mnou a chytila ma za ruku. Išli sme hore po schodoch do našej izby. Tváril som sa nechápavo, ale na nič som sa nepýtal. 

Zavrel som za nami dvere a Alex pustila moju ruku a išla ku toaletnému stolíku. Otvorila skrinku a vybrala z nej ružové a modré detské topánky. Boli to detské, maličké topánky. Stále som tomu nerozumel. 

,, Musím to dať preč, pretože ma to stále dostáva do depresií."povedala a položila ich na stôl a potom pokračovala: ,, Chcela som ti to povedať a dať ti ich, keď by som sa dozvedela čo budeme mať. No osud to zariadil inak."dopovedala a ja som ich chytil do rúk. Vtedy som rozmýšľal, že či by som bol na dieťa už pripravený. Nevedel by som si to v tomto veku predstaviť. Cítim sa ešte mladý na malé dieťa. 

,, Vieš čo urobme?"Ale záporne pokrútila hlavou a ja som zo stolíka zobral darčekovú tašku. Dal som do nej malé topánky a išiel do šatníka. Na najvyššiu skriňu som tašku položil a zasunul do zadu, aby ju nebolo vidno. Pozrel som sa na Alex, ktorá sa tvárila nechápavo. Povedal som: ,, Možno sme ešte na to neboli pripravení. Počká to na nás."pozrel som sa na skriňu a potom na Alex. Usmiala sa a objala ma. Možno to takto má byť. 

Vrátili sme sa naspäť k rodine, ktorí sa horlivo o niečom rozprávali. Sadli sme si k nim a mama sa na mňa pozrela s úsmevom. Pribehol ku mne môj brat a objal ma. 

,, Poďme boxovať."povedal a pozrel sa na mňa prosebne. Mne sa veľmi nechcelo, ale otec povedal: ,, Choď Lucas, tvoj brat nebude navždy mladý."

,, Presne, potom vyrastiem a budem ako ty."povedal vážne a všetci sa začali v obývačke smiať. 

,, Ty nechceš byť ako ja?"opýtal som sa a Tobias mi odpovedal: ,, Chcem, ale na to mám ešte veľa času."prikývol a išiel som s ním do posilky, kde bolo boxovacie vrece. Ja som sa ešte prezliekol, pretože v obleku som ešte neboxoval a nemal som to ani v pláne. 

,, Mám ťa rád Lucas."povedal Tobias, keď sme si dávali na ruky boxovacie rukavice. 

,, Aj ja Tobias."povedal som mu a usmial som sa na svojho brata. 

,, Len mi je ľúto, že si sa od nás už odsťahoval."povedal smutne a ja som prešiel k nemu a kľakol som si, aby som sa mu pozeral do očí. 

,, Tobias, ja som tvoj veľký brat, ktorý už musel odísť. Neznamená to, že som ťa prestal mať rád. Ja ťa mám  veľmi rád a sľubujem, že ťa budeme s Alex chodiť často navštevovať."

,, Aj Alex mám veľmi rád, škoda, že je pre mňa stará."keď to dopovedal, začal som sa veľmi smiať. 

,, No tak by si išiel po mojej žene?"spýtal som sa a tváril som sa prekvapene. 

,, je pekná."odpovedal mi Tobias a potom som počul ženský hlas. Mamin hlas: ,, Obidvaja ste po ockovi."narážala na tú debatu o tých dievčatách. Musel som sa nad tým zasmiať a mama sa smiala tiež. 

,, No chcem ťa vidieť Tobias ako boxuješ."povedala mama a Tobias začal boxovať do vreca. 

,, Je ako ty Lucas. Vidí v tebe vzor."povedala mama a pozerala sa na malého Tobiasa. 

,, Som za to rád."povedal som a pozeral som sa na Tobiasa, ktorý boxoval do vreca. 

,, Ako mi to ide?"spýtal sa ma Tobias a a som mu s úsmevom odpovedal: ,, Výborne, ide ti to veľmi dobre."pochválil som ho a mama sa na mňa s úsmevom pozrela na mňa  a povedala: ,, raz bude s teba úžasný otec Lucas."

,, Ja viem mami."povedal som a celý čas som sa usmieval...

Vote&Comment 

Už budú len dve časti a potom koniec. Takže užívajte posledné časti. Ľúbim vás...