Black Heart

37. Lucas

Neviem kam odišla Alex a bolo mi to jedno. Už som to nevydržal. Celý čas som sa k nej správal milo a ona nie. Stratil som trpezlivosť.

Ráno som vstal a išiel som si zabehať. Behal som len nejakú polhodinku a vrátil som sa naspäť do domu.

Botasky som si odložil do chodby a z kuchyne som počul hlasy. Vošiel som do kuchyne a sadol som si na stoličku za stôl. Alex ma stále sledovala, ale nepozrel som sa na ňu. Chcem, aby si uvedomila čo robí alebo chcem aby sa trápila tak ako ja, kým ona bola ešte v nemocnici.

Vzal som si raňajky a bez slova som začal jesť.

,,Ideme dnes?"spýtal sa ma Daniel a ja som bez slova prikývol. Alex som si stále nevšímal a aj keď som odchádzal, tak som sa na ňu nepozrel. Išiel som do izby a následne do kupelne. Osprchoval som sa a obliekol som si oblek šitý na mieru. Pozrel som sa do zrkadla, ešte pred tým ako som išiel z izby von. Daniel ma čakal pred dverami a bola tam aj Alex.

,,Šoférujem."povedal som a zobral som si kľúče od auta, ktoré som mal na skrinke.

,,Aby si odtrhol volant? Šoférujem ja Lucas."povedal prísne a ja som nakoniec prikývol.

Sadol som si teda na miesto spolujazdca, keďže Daniel šoféruje.

,,Tebe sa zase čo deje?"spýtal sa ma a ja som sa na neho pozrel pohľadom, že neviem o čom hovorí.

,,Vieš ako sa trápi?"spýtal sa ma znovu a ja som mu na to nahnevane odpovedal:,,Videl si ako som sa trápil ja?"na chvíľu ostal ticho.

,,Áno videl, ale musíš ju pochopiť aj ty."povedal a ja som mu na to nič nepovedal. Celá cesta bola potom tichá, nikto nič nepovedal.

Vystúpili sme pred hotelom, ktorý dnes prepisujeme na moje meno od jedného chlapa, pretože nemal dosť peňazí nám  splatiť dlh. Verím, že naši ľudia dajú ten hotel do poriadku.

Prišli sme k recepcii a povedal som mladej žene:,,Lucas Montgomery."

,,Áno, už vás očakáva."usmiala sa na mňa, ale ja som to nebral vážne. Bolo mi to jedno.
Žena nás zaviedla ku kancelárii, kde stál aj môj právnik. Človek nikdy nevie. Vošli sme do kancelárie bez klopania a muž sa na nás usmial.

,,Vítam vás."povedal a postavil sa zo stoličky. Všetci sme si podali ruky a sadli si oproti neho. Môj právnik vybral zmluvy  a položil ich pred muža. Zobral si ich a začal čítať.

,,Podpíšete?"spýtal som sa. Nepôsobil som veľmi milo.

,,Prečo tak rýchlo?"spýtal sa muž a ja som mu hneď odpovedal:,,Mám ešte veľa vecí na práci a čas je vzácny."muž ostal ticho a ja som sa pozrel na hodiny. O hodinu mám stretnutie s ocom a s členmi mafie.

,,Dobre teda, hotel je váš. Čo iné by som mohol spraviť?"zasmial sa pre seba, ale ja som ostal ticho. Právnik mi podal zmluvy a ja som ich tiež podpísal.

,,Môj právnik sa tu o všetko postará. Rozlúčte sa s hotelom."povedal som a bez slova som odišiel. Ženu na recepcii som sa ani nevšimol pri odchode a išiel som rovno k autu. Počkal som na Daniela a potom som si sadol na miesto spolujazdca.

,,Teraz je tá porada?"spýtal sa ma a ja som prikývol.

Do skladu sme prišli ako prvý a postupne chodili ďalší členovia mafie. Každého som privítal a nakoniec prišiel aj otec. Porada sa mohla začať.

,,Asi viete prečo sme tu. Pred niekoľkými dňami sa stali také okolnosti, za ktoré sa budú určite chcieť pomstiť."povedal som a na chvíľu som sa odmlčal a potom znovu pokračoval:,,Zabil som jeho syna, pretože postrelil Alex. Určite to nenechajú tak a musíme vymyslieť čo s tým."dopovedal som a jeden muž sa spýtal:,,Nemali ste ho zastreliť, to vám nenapadlo, že teraz nám pôjdu po krku?"

,,Poznáte to pravidlo? Kto ublíži vlastnej krvi, musí byť potrestaný. Postrelil mi ženu ak neviete."začal som byť nahnevaný a Daniel po mne zazrel. Musím sa kontrolovať, pretože toto členovia mafie.

,,Ja vám rozumiem, ale.."nestihol odpovedať, pretože som ho prerušil:,,Nemohol som spraviť výnimku, postrelil mi ženu, ktorá kvôli tomu prišla o dieťa. Myslíte, že som ho mal nechať žiť?"spýtal som sa a muž ostal ticho.

,,Súhlasím so svojím synom. Ja by som spravil to isté."povedal otec a ja som sa na neho s vďakou pozrel.

,,Otázka je, čo sa teraz bude diať."povedal jeden muž a ja som sa na neho pozrel a prilyvol som.

,,Musíme si všímať všetko. To znamená, že keď sa bude niečo diať, znova sa stretneme a budeme to musieť riešiť."povedal som. Všetci prikývli a porada sa skončila. Ostal som sedieť na svojom mieste a otec s Danielom tiež. Pozrel som sa na nich nechápavo a otec sa ma spýtal:,,Ako ste na tom?"

,,Majú tichú domácnosť."povedal za mna Daniel a otec znovu povedal:,,Možno jej mama pomôže."

,,Nemá to význam, všetko sa pokazilo."povedal som a pozrel som sa na svoju obrúčku na prste.

,,Chce to len čas."povedal a snažil sa ma upokojiť.

,,Ja viem, ale všetko má to ničí. Dávala mi všetko za vinu, kým bola v nemocnici. Sám som vedel, že som na vine a ona mi to stále pripomínala, že som zabil naše dieťa."povedal som a prešiel som si rukou po vlasoch.

,,Musíte sa o tom porozprávať."povedal a ja som prikývol.

,,Ideme?"spýtal sa Ma Daniel a ja som prikývol. Otec išiel tiež a povedal:,,Pošlem k nej mamu, určite sa s ňou porozpráva."

,,Ďakujem."povedal som a odišli sme zo skladu domov.

Dom bol tichý, nikoho som nepočul ani nič povedať.

Potom mi len Daniel povedal, že sú na terase. Nešiel som k nim. Išiel som sa prezliecť do športového oblečenia a išiel som do posilňovne. Začal som boxovať do vreca a na chvíľu som sa upokojil a necítil som vinu za to všetko čo sa stalo a čo sa ešte len bude diať.

Po dvoch hodinách som sa išiel znovu osprchovať a išiel som do kuchyne, bol som celkom aj dosť hladný. Ako som išiel smerom do kuchyne, niekto zaklopal na dvere a ja som sa vrátil do chodby a otvoril som vchodové dvere.

Stala tam mama s úsmevom. Usmial som sa aj keď len falošne. Objala ma a spýtala sa ma:,,Kde je Alex?"
,,Niekde v dome."odpovedal som jej. Prikývla a išla ju pohľadať. Ja som išiel do kuchyne a naobedoval som sa.

Ak niečo mama vyrieši tak budem rád, ale nám už asi nepomôže nič. Všetko sa pokazilo a ešte sa len pokazí. Mám také tušenie, že toto je ešte len začiatok.

Vote&Comment

No čo na to hovoríte? Toto tak rýchlo neskončí...