Black Heart

20. Alex

Všetko sa nakoniec dobre skončilo, ale nie na dlho. Na chvíľu nastal pokoj. Možno. Nikdy neviete, čo môže môj brat vymyslieť. A viem, že určite niečo vymyslí. Už prešli tri dni a Lucas sa stále lieči. Dnes už môže ísť domov z nemocnice. 

Z nemocnice ho odvezie Daniel a ja som samozrejme musela ísť s ním, takže teraz ma Daniel čaká pred domom  a ja si ešte obúvam biele tenisky. Na chrbát som si zobrala ruksak a konečne som už mohla ísť. Nechcem, aby Daniel dlho čakal. Sadla som si na miesto spolujazdca. 

,, No konečne."toto som čakala, že povie. 

,, Aj tebe ahoj."zasmiala som sa a Daniel tiež. V aute bola príjemná atmosféra, keďže je to Daniel, tak tam iná atmosféra ani nemohla byť. 

Keď zaparoval pred nemocnicou, rýchlo som vystúpila z auta a išla som hneď do nemocnice. Daniel musel pobehnúť, aby ma dobehol a snažil sa so mnou držať krok. 

,, Ty sa už na Lucasa nevieš dočkať."povedal so smiechom a išli sme k výťahu. Vedľa výťahu boli schody. Som si istá, že ten výťah nepríde, tak rýchlo. 

,, No to nemyslíš vážne."pozrel sa na mňa Daniel tým pohľadom či mi šibe. 

,, No nepozeraj sa tak na  mňa, ideme. Tieto schody by pre teba mali byť maličkosť."povedala som a provokačne sa na naňho usmiala. Nadvihol obočie a rýchlym krokom išiel po schodoch hore. Snažila som sa ho dobehnúť a aj som ho dobehla. 

Prišli sme na tretie poschodie a potom sme už hľadali Lucasovu izbu, pretože počas tých dnú ho presunuli na inú izbu. Zaklopala som na dvere. Vošla som ako prvá a Daniel za mnou zrýchlene dýchal ešte z tých schodov. Sedel na posteli len v teplákoch a bez trička. 

,, No neslintaj tak ALex."povedal Daniel zo smiechom a obišiel ma, aby si sadol na stoličku. Zatvorila som dvere a zasmiala som sa.

,, A ty si behal maratón?"opýtal sa ho so smiechom Lucas a pozeral sa naňho. Daniel sa pozrel na mňa  a povedal: ,, Mladá dáma nechcela ísť výťahom, takže sme išli po schodoch."

,, No neboj sa, neubudlo z teba."povedala som a Lucas sa začal smiať. 

,, Ešte musíme počkať. doktor mi ide poslednýkrát skontrolovať ranu."prikývla a sadla som si k nemu. Pobozkal ma do vlasov a Daniel zakašľal a povedal: ,, Berte ohľad na to, že som tu aj ja."ja a Lucas sme sa naňho pozreli a ja som nadvihla obočie. 

Do izby vošiel doktor a všetkých nás privítal: ,, Lucas ako vám je?"opýtal sa a čakal čo mu Lucas odpovie. 

,, Už mi je dobre, už ani tá rana, tak nebolí."povedal a doktor mu začal rozväzovať obväz. 

,, Ak sa nechcete na to pozerať, tak choďte von."povedal doktor a pozrel sa najprv na mňa a potom na Daniela. Mne to nevadí a Danielovi určite nie. Krv podľa mňa vidí každú chvíľu. Pozrela som sa Lucasovi na ranu. Už to mal celkom pekné, ale neviem to posúdiť, keďže nie som doktor.

,, Ak by vás to veľmi bolelo, určite príďte naspäť, je vám to jasné?"opýtal sa so smiechom doktor a Lucas prikývol. Veľmi zábavný doktor. 

,, Takže papiere váš otec už podpísal včera, keďže dnes nemohol prísť, tak vám prajem nech sa vám tá rana skoro zahojí."

,, Ďakujem."povedal a usmial sa Lucas na doktora. Doktor odišiel a v izbe som zostala ja, Lucas a Daniel. Daniel zobral Lucasovu čiernu cestovku a ja som chytila Lucasa za ruku. 

,, Tak sa teším, že už ideš domov."povedala som a pobozkala som ho na pery. Daniel len pretočil očami. 

,, Vieš o tom, že naši rodičia sa stavili, že budem mať prvý frajerku a pozri sa, predbehol si ma. S kým teraz budem pozerať horory?"opýtal sa Daniel Lucasa a ja som sa naňho pozrela a povedala som: ,, Ja nie som žiadna citlivka."