Black Heart

7.Lucas

Nechcel som Alex nič hovoriť, ale mám taký pocit, že to tak rýchlo neskončí. Niekedy som nakukol cez žalúzie von a nebolo to dobré. Tí ľudia sa po tomto lese pohybovali stále a číhali na nás. Našťastie nevedeli, že sme v chate, pretože chata bola taká istá ako predtým. V noci sme mali len sviečku, ktorú nebolo vidieť.

Po obede som znova zavolal otcovi. Zdvihol mi až na druhýkrát.

,,Ako ste na tom?"opýtal som sa a bol som v chodbe aby ma nepočula Alex. Nechcel som ju znepokojovať.

,,Poviem ti pravdu Lucas, Nie veľmi dobre. Je ich veľmi veľa a neviem čo chcú. A s kým tam vlastne si?"opýtal sa a ja som mu odpovedal:,,Stretol som jedno dievča v parku zo školy. Nemohol som ju tam nechať. Čo ak by si ju zobrali?"opýtal som sa a už som začal byť nahnevaný.

,,Kľud Lucas, snažíme sa. Robím všetko čo sa dá. Ani si nevieš ako mama šalie."povedal a ja som mu nahnevane odpovedal:,, Tak asi robíš málo."hovor som vypol a sadol som si na zem v chodbe. Potom som si všimol zbraň, ktorá bola na skrinke oproti mne. Prišla za mnou Alex a sadla si ku mne. Pozrel som sa na ňu a ona na mňa.

,,Čo je nové?"opýtala sa a ja som jej odpovedal:,,Nič. Vôbec neviem do kedy tu budeme."

,,Bojím sa toho, ako to berú moji rodičia. Určite sú zo mňa sklamaní."povedala a pozrela sa na dlažbu.

,,Tak ty sa bojíš o rodičov, ale to, že okolo chaty a po celom lese striehnu na nás nejaki ľudia, tak to ti je jedno."zasmial som sa a ona sa zasmiala so mnou.

Postavil som sa zo zeme a jej som pomohol postaviť sa tiež. Išli sme do obývačky a začal som hľadať nabíjačku na mobil v skrinkách. Keď som ju konečne našiel dal som si nabiť mobil, pretože už by to dlho nevydržal. Alex sedela na sedačke v tureckom sede a čítala knihu, ktorú si zobrala z knižnice.

Dni ubiehali. Už prešli dva dni a my sme tu stále boli a asi sme čakali na zázrak. Oco mi už dvakrát volal, ale nezdvihol som. Nemal som na to nervy. Alex už prečítala dve knihy a ja každý deň cvičím. Bolo už osem hodín večer a ja som našiel v komore víno.

Zobral som a zobral som z kuchyne aj dva stopkové poháre. Išiel som do obývačky a všetko som položil na stolík. Keď Alex videla čo som na stolík položil zatvárila sa divne a zdvihla obočie.

,,Ty ak chceš tak si nedaj, ale ja si už musím dať na nervy."povedal som a Alex sa s chuti zasmiala a s jej smiechu som sa musel zasmiať aj ja. Totiž to zakrochkala.

,,To si čo spravila?"spýtal som sa so smiechom a ona sa začervenala a povedala: ,,Nič si nepočul."sadol som si k nej a povedal som:,, Ale ja som počul veľmi dobre."zasmial som sa a ona si položila hlavu na moje plece, aby som ju nevidel ako sa červená.

Potom, keď si normálne sadla a prestala sa smiať, nalial som do pohárikov víno. Otočil som sa na Alex a spýtal sa:,,Dáš si?"prikývla a ja som jej podal pohár. Napila sa len trocha a ja som sa napil poriadne. Sedeli sme na sedačke pri sviečke, pretože sme nemohli mať zapnuté svetlo.

,,Môžem sa niečo opýtať?"pozrel som sa na Alex a ona prikývla.

,,Prečo si bola ku mne taká odporná?"otázka ju nezaskočila a hneď mi odpovedala:,,Bol si mi nesympatický. Predtým som mala jedného chalana, ktorý bol podobný ako ty a podviedol ma, tak asi preto."odpila si z vína a bola ticho, takže som sa znova spýtal ja:,,A ešte stále som ti nesympatický?"

Zasmiala sa a povedala:,,Zatiaľ nie."zasmial som sa aj ja.

,,Povedz mi niečo o sebe."povedal som a ona nadvihla obočie a potom začala hovoriť:,,Pred dvomi rokmi ma adoptovali jeden bohatí pár. O chvíľu budem mať súrodenca, lebo si chcú adoptovať ďalšie dieťa. Milujem čítanie. Moje vlasy ako si videl si robia ráno čo chcú."zasmiala sa a ja som sa musel zasmiať tiež a skočil som jej do reči:,,Nevadí ti, že si adoptovaná?"opýtal som sa a  Alex pokrútila hlavou na znak nesúhlasu a povedala:,,Keby si poznal mojich rodičov, tak by si bol rád, Keby si bol adoptovaný. U týchto rodičov mám všetko. Povedz mi niečo o sebe ty. Veď ťa vôbec nepoznám si taký zatajený."povedala.

,,Narodil som sa bohatým rodičom. Aj urodzený dá sa povedať. Mám mladšieho brata Tobiasa. Mám bratranca Daniela."nedopovedal som, lebo ma prerušila:,,Počula som o ňom od Lauren. Vravela, že ste boli najkrajší na škole."zasmiala sa a ja som prikývol a pokračoval som ďalej:,,Potom mám sesternice Emmu a Victoriu. Victoria je veľmi rozmaznaná."usmiala sa a stále ma počúvala:,,Moja rodina je divná. Cítim ako keby som do nej nepatril. Cítim sa tak odcudzený. Zo všetkého najviac milujem box."

,,Ty robíš box?"opýtala sa prekvapene a ja som jej odpovedal:,,Ano."

,,Budeš ma to musieť naučiť."povedala prísne a ja som hneď na to odpovedal:,,Môžme začať zajtra."zatvárila sa prekvapene  a ja som ešte povedal:,,Na poschodí je posilka."prikývla a usmiala sa. Myslel som si, že toto dievča bude nejaká stíhačka, ale ona je celkom fajn.

,,Už sa teším ako to nebudeš vedieť."začal som ju provokovať a ona sa ku mne nahla a buchla ma do pleca. Zostala pri mne. Fakt som nevedel čo mám spraviť. Alex je veľmi zvláštna osoba. Zvláštna povaha a bojím sa všetkého pri nej. Mám ju pobozkať?

Kašlem na to. Pobozkal som ju a Alex spolupracovala, najprv som ostal zaskočený, ale nenechal som sa vyviesť z miery a pokračoval som.

Potom som sa na ňu pozrel a rozmýšľal som. Fakt som rozmýšľal. Pokračovala ďalej ma Bozkávala. Ja som nezaostával a už ležala podomnou. Asi teraz riskujem, do konca života ma bude neznášať. Mám to risknúť? Lucas rozhodni sa teraz, lebo potom môže byť neskoro. Kašlem na pravidlá a bozkával som ju ďalej.

Vote&Comment

Ahojte, mám pre vás veľkú prosbu. Mám taký pocit, že toto dievča ma kopíruje SimiFolt1111 s knihou mafiánka. Ona to asi nevie, ale má tie isté vety ako ja a aj obsah. Čakám, že mi pomôžete a prečítate si ju a aby ste to mohli posúdiť. Pretože tá spisovateľka asi nevie, že tie vety sú isté. Už som jej písala, ale asi mi nerozumie.

Ďakujem