Black Heart

3. Lucas

Ďalší deň nebol o nič lepší. Znova som vstal o takom istom v čase ako včera. Otec sa znova skúsil nadviazať komunikáciu, ale nevyšlo mu to ako každé ráno. 

Dnes som musel odviezť môjho mladšieho brata do školy. Stále sa ma v aute niečo vypytoval, ale neriešil som to. Pred základnou školou som zaparkoval a on vystúpil, keď bol už na školskom areáli, tak som išiel do svojej školy. Zaparkoval som na svojom mieste a pred bránou vyfajčil jednu cigaretu aj s Jasonom. Je to ako keby náš rituál. Zostatok som hodil na zem a vošiel som do školy. Išiel som rovno ku svojej skrinke. No pri mojej skrinke bolo dievča. Veď tá skrinka bola prázdna od prváku ako som tu. Stála pri skrinke a ukladala si do nej zošity a knihy. Mala hnedé dlhšie vlasy a bola celá v čiernom. Prišiel som ku svojej skrinke a zadal som kód, skrinku som otvoril a zobral som si psychológiu tuším. Skrinku som zatvoril a to neznáme nové dievča tiež. 

,, Ahoj, ja som Lucas."predstavil som sa a bol som prekvapený, že som sa predstavil neznámej dievčine. Otočila sa ku mne, zdvihla obočie a povedala: ,, A čo ma potom?"keď som nič nepovedal, tak sa otočila a s knihami v rukách odišla. No tak toto sa mi ešte nestalo, aby mi toto dievča povedalo. Ostal som prekvapený. Prišiel za mnou Jason, išli sme spolu do triedy a cestou som mu o tom incidente povedal. 

,, Starneš kamoš."povedal so smiechom  a ja som sa uchechtol tiež a povedal som: ,, Ale stále vyzerám lepšie než ty."Jason sa na mňa pozrel urazene a potom sme sa obaja začali smiať. 

Znovu som ju videl. Rozprávala sa pred triedou matematiky s Lauren. Usmievala sa na ňu a na mňa sa ani nepozrela. Nemôžem si pomôcť, ale to dievča ma zaujalo. Hlavne jej dve tváre. Raz je ako sršeň a raz ako motýľ, ktorý sa celý deň usmieva. Čo sa so mnou deje? Naozaj tu prirovnávam dievča k sršňu a k motýľu? Ja by som mal prestať fajčiť, lebo mi to nerobí dobre. Ale to ako sa volá zistím či chce či nechce. 

Mal som hodinu psychológie. Strašná nuda. Už som len čakal, kedy sa skončí tá hodina s tou premotivovanou učiteľkou, ktorá tu už polhodinu o niečom básni. Celý deň až do obedňajšej prestávky mi to dievča nedalo pokoj a musel som na ňu myslieť. Ja som sa zbláznil. Ja asi prestanem naozaj fajčiť. 

Išiel som s Jasonom na obed. Zobral som si zo stola tácku, na ktorú si dám jedlo. Bol ta rad, ale ja sa vždy predbehnem aj s Jasonom. No teraz sme sa predbehli zle. Zastal som si hneď za to nové dievča, ktoré si práve bralo jedlo a položila si ho na tácku. Znova sa pozrela na mňa zo zdvihnutým obočím. Čakal som nejakú uštipačnú poznámku a aj som sa jej dočkal. 

,, Samozrejme, frajer školy sa musí hneď predbehnúť."povedala  a zobrala si jablko a položila si ho na tácku. Ja som si tiež bral jedlo a tácku som posúval ďalej. 

,, Keby som vedel, že si tu ty, tak sa predbehnem inam."povedal som a uškrnul som sa a ona sa uškrnula sa tiež a povedala, keď si brala vidličku a nožík s ďalšieho stola: ,, Niečo lepšie si vymyslieť nemohol? Sorry, bolo to slabé."zostal som stáť s otvorenými ústami. Bola pri nej Lauren a tá sa pozrela na to neznáme dievča s vystrašeným pohľadom. Poslednýkrát sa na mňa pozrela s táckou v ruke a povedala: ,, Nabudúce si nájdi uštipačnú poznámku, ktorá bude stáť za to."a odišla si sadnúť k stolu aj s Lauren. Jason na poklepal po pleci a povedal: ,, Tak tá ti dala teda."ja som mu na to hneď povedal: ,, Ja by som bol rád, keby mi dala niečo iné."Jason sa zasmial a ja som si zobral vidličku a nožík a išiel k stolu, kde sedeli kamaráti. Sadol som si a Jason si prisadol tiež Sedávame tu každý deň. Pozrel som sa na to dievča a ona sa pozrela na mňa so zdvihnutým obočím. 

To dievča je neuveriteľné. Má dve tváre a tak ich dokonale hrá, že keby som nebol syn mafiána, tak to nespoznám. Keď sa rozpráva s Lauren, tak sa usmieva a na všetko jej odpovedá a ja keď sa jej prihovorím, tak sa rozpráva so mnou, tak ako keby vstala ráno ľavou nohou. 

Po obede ma čakali ešte dve hodiny, ktoré len tak presedím v lavici. Keby to bolo včera, tak hľadím do blba, ale dnes rozmýšľam nad ňou. Otočil som sa na Jasona  a povedal som mu: ,, Jason ja som sa zbláznil."Jason najprv nechápal, ale potom pochopil. 

,, No keďže ťa už poznám nejaký ten piatok, tak musím povedať, že si sa zbláznil."uškrnul sa a poslal správu jeho frajerke. Celú hodinu si s ňou písal a ja som sa rozhodol napísať Sophie. Potrebujem sa nejako odreagovať. 

Dnes večer. Je to súrne.

Odpísala mi hneď a v správe bolo len ok. Ale aj to mi stačilo. Musel som sa nejako odreagovať a Sophie bola dobrá voľba. Keď som sa na správou usmial, tak Jason povedal len Sophie a ja som prikývol. Naša dohoda bola taká, že keď si nájde dlhodobý vzťah tak tieto naše romániky skončia. Je mi to v podstate jedno, lebo by som si našiel druhú. 

Po škole som si zapálil cigaretu. Nikde som ju nevidel, musela odísť skôr alebo má ešte hodinu. Zas na ňu myslím, od zlosti som hodil cigaretu na zem a odišiel som domov. Ale keď nad tým tak rozmýšľam, tak tie poznámky sú vtipné a potom sa na nich smejem, len som zvedavý do kedy mi tá trpezlivosť vydrží. 

Hneď ako som prišiel domov prezliekol som sa a išiel som do posilky. Na ruky som si dal boxovacie rukavice a začal som udierať do vreca. Musel som sa odreagovať a zabudnúť na o neznáme dievča, ktoré sa mi dostalo pod kožu jej uštipačnými poznámkami. Čo to zas trepem? Nedostala sa mi pod kožu. Nie je to možné a takto to ostane. 

Vote&Comment