Black Heart

9.Lucas

Vôbec som nevedel, že Alex by mohla byť s mafianskej rodiny. Už viem prečo je taká odporná ku všetkým. Všetko to už vysvetľuje. Keď Daniel odišiel, tak Alex uložila potraviny, ktoré nám doniesol Daniel. Ja som zatiaľ zavolal otcovi.

,,No konečne."počul som z telefónu nahnevaného otca.

,,Bol tu Daniel. Otec prečo nemôžeme s tejto chaty ísť preč. Aj tak nás za chvíľu nájdu."povedal som.

,,Okolo chaty sú kamery, vidím všetko. Naša chata nie je jediná. V okolí je ešte ďalších päť a v každej je ticho, takže chaty nechali tak. Lucas my tiež nie sme v našom dome."povedal a na chvíľu bolo ticho, kým som neprehovoril:,,Kde ste?"spýtal som sa.

,,Neboj sa. Všetci sme v poriadku, ale museli sme odísť kvôli bezpečnosti."trochu som sa upokojil a bol som rád, že sa im nič nestalo.

,,Zostaňte v tej chate. Ak by vám hrozilo nebezpečenstvo, kým nezničíme jej brata, zariadim to."povedal.

,,Ako zničiť?"spýtal som sa rozpačito.

,,Vieš dobre ako to myslím."povedal a ďalej sa k tomu nevyjadroval.

,,Nemôžeš ho len tak zabiť."bol som nahnevaný a otec to vedel.

,,Nechcem vás s Alex ohroziť a to bude najlepšie."to bola posledná veta od neho. Zložil.

Išiel som za Alex do kuchyne, ale nebola tam. Hľadal som ju všade. Až nakoniec som ju našiel v knižnici, kde vôbec nechodím. Sedela na zemi opretá o skriňu s knihami. 

,, Alex."povedal som a Alex zdvihla hlavu a pozrela sa na mňa. Plakala. 

,, Choď preč, nechcem, aby si ma takto videl."povedala uplakane. Ja som ju nepočúvol a sadol som si k nej a ona povedala: ,, Ty nikdy neurobíš to čo poviem."ja som sa uškrnul a povedal: ,, To teda nie."pozrela sa na mňa a usmiala sa. 

,, Prečo plačeš?"spýtal som sa neisto, bál som sa, aby som sa jej nedotkol po citovej stránke. 

,, Všetko to na mňa doľahlo, dá sa povedať, že celý život. Potom tie informácie, že ty si mafián, dokonca aj ja mám brata a ešte mafiána, ktorý ide po mne ako po koristi."povedala nahnevane. Stále som sa na ňu pozeral. V takejto situácií som ju ešte nevidel. Takú zraniteľnú. Bola iná, bola ako keby konečne sama sebou. 

,, Ja nie som mafián Alex."povedal som a pozrela sa na mňa nechápavo. 

,, Áno, vyrastal som v mafiánskej rodine, ale ako Daniel povedal ani zbraň neviem chytiť do ruky. Môj sen je cestovať po svete."

,, Cestovať?"spýtala sa prekvapene a pozrela sa na mňa so zdvihnutým obočím. Prikývol som a povedal som: ,, Predstav si, že mám nastúpiť za otca ako nový boss New Yorku. Je to choré. A dokonca sa budem musieť oženiť s nejakou babou s inej mafiánskej rodiny."zasmiala sa a ja som sa na ňu urazene pozrel. 

,, No nepozeraj sa tak na mňa."povedala Alex so smiechom. Našťastie som na jej tvári nevidel žiadnu slzu. Konečne mala úsmev na tvári. 

,, Prežijeme to. Všetko dobre dopadne. Aj keď nemám s otcom dobrý vzťah, tak nás zachráni a budeme voľní."povedal som, aby som ju povzbudil. 

,, Ďakujem."poďakovala sa mi a ja som jej pozeral na pery. Už to nevydržím. Lucas čo sa s tebou deje? Chýbajú ti cigarety, bude to tým. Nahol som sa k nej a pobozkal som ju. Čakal som, že Alex sa odtiahne a povie nie, ale ona spolupracovala. 
Odtiahli sme sa od seba a bolo medzi nami ticho. Nakoniec prehovorila ako prvá. 

,, Toto by sme nemali robiť."postavila sa a z knižnice odišla. Sedel som tam sám a rozmýšľal som čo sa to práve medzi nami stalo. Je to medzi nami divné. Ešte nikdy som sa takto necítil. Teda len raz, keď ma jedno dievča využilo a od vtedy to robím aj ja. Ľúbil som ju a jej išlo len o otcove peniaze. Mal som všetko po čom som túžil už od detstva a ona to dobre vedela. Využila ma a odišla niekam preč. Od vtedy som ju už nevidel. 

Potom som stretol Sophie. Sophie, kamarátka, ktorá ma zachráni v zlom a dostala ma s tých sračiek. Nehodím sa na mafiána. Nechcem ním byť, ale ako otec povedal,, Už si sa v takejto rodine narodil  a musíš to akceptovať."takže mám len smolu. 

Vyšiel som z knižnice a celá chata voňala po ovocí. Alex asi niečo dobré pečie. Prišiel som do kuchyne, kde Alex naozaj piekla a teraz krájala ovocie a miešala ovocie na panvici.

,,Čo to bude až to bude?"spýtal som sa a pozrel som sa do rúry.

,,Uvidíš."povedala už konečne v dobrej nálade.

,,A kedy to bude?"znova som sa opýtal a vedel som, že už som dosť dotieravý.

,,Keď sa to upečie, tak to vtedy bude. Zatiaľ mi pomiešaj to ovocie."poslúchol som a pomiešal som ovocie v panvici. Skôr to už bola ako keby taká ovocná omáčka, ale voňalo to výborne.

,,Už som ti povedal, že varíš a pečieš úžasne?"pozrel som sa na ňu a trochu sa začervenala a povedala:,,Hovoríš mi to, vždy keď ješ moje jedlo."

Potom prišla ku mne a ovocnú omáčku zobrala a vyliala ju na cesto, ktoré vybrala z rúry. Dala to do chladničky a ja som sa na ňu celý čas pozeral. Už sa cítim ako chalan s tých kníh. Nie a nie a nie neľúbim ju. Je to len kamarátka.

Po hodine som už mal koláč na tanieri a jedol som. Bol fakt perfektný.

Bolo už neskoro večer. Osprchoval som sa a z vonka som počul výstrel. Nevedel som čo sa deje, tak som rýchlo zavolal otcovi. Povedal, že máme byť v chate úplne ticho a mať aj sviečku zhasnutú. Do kedy takto máme žiť?

,,Ja sa bojím."počul som Alex. Už ležala na posteli.

,,Máme byť ticho."Povedal som a ľahol som si na posteľ. O chvíľu som zacítil Alexinu ruku na mojej hrudi. Pohladil som ju po vlasoch. Bál som sa jej reakcie, ale neodtiahla sa. Čakal som, kým zaspí a ja som strážil a čakal som na otcov telefonát. Teraz som sa bál už aj ja. Všetko je to také divné. Budem rád ak sa s tadialto raz dostaneme.

Vote&Comment