Dnes mi už riaditeľ nedal voľno ako včera a musela som ísť do školy. Do školy ma zaviezol ocko cestou do práce. Mama pracuje z domu. Pred školou bolo veľa študentov, ktorí tiež išli do školy tak ako ja. Na papieriku, ktorí som mala od riaditeľa som si pozrela číslo skrinky. Nehľadala som ju dlho. Zadala som svoje číslo a skrinka sa mi otvorila. Z tašky som si tam dávala zošity, ktoré na dnes nepotrebujem, ale ostanú v skrinke zamknuté, nechce sa mi to nosiť domov.
Počula som niekoho ako otvára skrinku, ale bolo mi to jedno. Svoju skrinku som zatvorila a naskytol sa mi pohľad na toho chlapca, ktorý bol vedľa mňa. Mal slabo hnedé vlasy a krásne lícne kosti. Bol vyšportovaný, videla som obrysy svalov pod jeho bielym tričkom.
,, Ahoj, ja som Lucas."predstavil sa mi a ja som len nadvihla obočie a povedala som: ,, A čo ma potom?"zatváril sa prekvapene. No chlapček, nie každá sa ti hneď podvolí. Otočila som sa a išla na svoju prvú hodinu matematiky. Cestou som stretla Lauren a rozprávala som sa s ňou.
,, Počuj Lauren, môžem ťa volať Lau?"opýtala som sa a Lauren sa na mňa prekvapene pozrela a povedala: ,, Ešte nikto mi nedal prezývku"povedala a zvýskla: ,, Áno, samozrejme, že môžeš."zasmiala som sa.
,, Lau, prečo ti ešte nikto nedal prezývku?"opýtala som sa, pretože ma to dosť zaujímalo. Nadýchla sa a začala mi to hovoriť, keď sme išli po chodbe do učebne.
,, Vieš, nikto sa so mnou nekamarátil, tak ako ty. Mám kamarátov, ale ty si jediná, ktorá ma chápe."povedala a ja som jej na to odpovedala: ,, Tak teraz máš novú najlepšiu kamarátku."povedala som a Lau ma objala.
Matematika bola celkom fajn aj ostatné predmety. Škola ma nikdy nejako nebavila, ale učila som sa výborne. Ani ja som tomu nechápala. Neučím sa a známky mám ukážkové.
Potom prišla obedňajšia prestávka a ja som išla s Lau na obed. Stáli sme v rade s táckami a čakali kým sa dostaneme k jedlu. No niekto sa predbehol za mnou. Pozrela som sa a znova som sa stretla s tým chlapcom menom Lucas. Nedalo mi niečo nepovedať: ,, Samozrejme, frajer školy sa musí predbehnúť."zobrala som si jablko, keď som sa už dostala k jedlu.
,, Keby som vedel, že si tu ty, tak sa predbehnem inam."povedal a uškrnul sa, ja som sa uškrnula tiež a keď som si brala vidličku s nožíkom, tak so m povedala: ,,Niečo lepšie si vymyslieť nemohol? Sorry, bolo to slabé."uškrnula som sa a on stál stáť s otvorenými ústami. Viem, že sa na mňa Lau pozerala divne. Pozrela som sa naňho a povedala: ,,Nabudúce si nájdi uštipačnú poznámku, ktorá bude stáť za to."odišla som si sadnúť za stôl aj s Lauren, ktorá stále nič nepovedala a išla k stolu stále v šoku.
Sadli sme si a Lau hneď začala hovoriť. Čakala som, kedy niečo povie, pretože už ma to ticho už znepokojovalo.
,, Vieš s kým si sa tak hrozne rozprávala?"opýtala sa a stále sa na mňa neveriacky pozerala. Záporne som pokrútila hlavou a bola som ticho.
,, To je Lucas Montgomery a ich rodina túto školu sponzoruje od začiatku jej otvorenia. Má bohatých a urodzených rodičov. Na tejto škole chodí aj jeho sesternica."mykla som plecom, pretože ma to nezaujímalo. Neznášam takýchto chalanov. Poobzerala som sa po jedálni a všimla som si Lucasa. Pozeral sa na mňa, tak som len nadvihla obočie a ďalej som sa venovala svojmu jedlu.
,, Viem ako sa volá, predstavil sa mi pri skrinke. Och vedľa toho idiota mám skrinku."Lau len prekrútila očami a potom začala rozprávať: ,, Potom idiotovi ide každá baba na škole. Nemá frajerku, s každým dievčaťom sa len vyspí a už jej nezavolá."
,, Lau mňa takýto chlapci nezaujímajú."povedala som a Lau sa uškrnula a povedala: ,, Musíš uznať, že je to kus a keby si videla jeho otca. V tej rodine je každý krásny. Dokonca aj ten jeho bratranec. Chodil sem pred rokom a volá sa Daniel. Keď boli oni dvaja na škole, tak si sa bála len na nich pozrieť."povedala a rozplývala sa nad nimi.
,, Dobre, Lau. Stačí, toto mi stačilo. Pekný je."Lau sa usmiala a potom sa nenápadne pozrela.
Po obedňajšej prestávke som mala ešte tri hodiny. Celý čas pri mne bola Lau a rozprávali sme sa.
Keď som konečne prišla domov, mama ma privítala s veľkou náručou. Rozprávala sa so mnou o škole a tak. Moja mama je zhovorčivý typ.
Išla som do svojej izby a zavolala som Alice. Alice je moja kamarátka zo školy, do ktorej som chodila predtým.
,,Ahoj Alice."
,,Ahoj, no konečne si mi zavolala."povedala trochu nahnevane, ale potom sa začala hneď smiať.
,,Prepáč bolo toho veľa na dnes aj na včera."ospravedlnila som sa.
,,No dobre, nemusíš sa ospravedlňovať. Čo je nové?"Alice chcela všetko vedieť a keď o ničom nevedela, tak by sa zbláznila.
,,No spoznala som sa s takým chalanom nie veľmi dobrým spôsobom a aj tak nie je to môj typ. Je to presne ten chalan čo ťa chce len dostať do postele."povedala som.
,,Ako sa volá?"to bola prvá vec čo sa ma spýtala.
,,Lucas Montgomery."povedala som a prevrátila som očami. Našťastie nesedí vedľa mňa a nevidí to.
,,Ty nie si normálna Alex. Ako si mohla takého sexi chalana poslať niekam?"opýtala sa smutne.
,,Ja som ho neodmietla. Len sa navzájom obdarúvame uštipačnými poznámkami."povedala som a Alice bola na chvíľu ticho.
,,Aj tak to skončí, tak ako všetky seriály pre násťročných."povedala a zasmiala sa.
,,Nie, neskončí to tak. Vieš, že na lásku neverím."
,,Dobre, Dobre. Dúfam, že si nezabudla, že o dva týždne ťa prídem pozrieť?"opýtala sa a ja som sa zasmiala.
,,Nie, nezabudla som. Na to sa nedá zabudnúť, keď príde tá najúžasnejšia osoba."zachychotala sa a ja s ňou.
,,Ja viem."povedala a ja som sa zasmiala tiež.
Keď som s ňou dohovorila, tak som išla do kuchyne. Mama robila večeru, tak som jej pomohla.
,,Mami, o dva týždne k nám príde Alice. Môže tu u nás aj prespať?"spýtala som sa.
,,Áno, môže. Už sa na ňu teším."zasmiala som sa a ona tiež. Keď bola večera hotová, tak sme sa navečerali a potom som si písala s Lau.
Vote&Comment

YOU ARE READING
Black Heart
RomanceLucas: Syn mafiána Tobiasa, ktorého nezaujíma mafia. Zaujímajú ho pekné baby, luxusné autá, cigarety a zo všetkého najviac miluje BOX. Neverí na lásku. Alexandra: Mladé dievča, ktoré vyrastalo v zlých podmienkach. Život sa s ňou nemaznal a na všetk...