Black Heart

17. Lucas

Po tom rozhovore som sa cítil zle. Zastal som na kraj cesty. Cesta bola tichá, zatiaľ neprešlo žiadne auto. Som tu len ja. Toto je cesta za mesto, len málo áut ňou ide. Nepoužíva sa tak, ako kedysi. Je presne tak osamelá ako ja teraz. Vytiahol som si z vrecka cigarety a zapaľovač. Z krabičky som si vytiahol jednu cigaretu a zapálil som si ju. Vyfúkol som a poobzeral som sa po okolí. Nikto nikde. Len ja sám.

Čo je to láska? Cit, ktorý vám trhá srdce na milión malých kúskov? Neviem, nevyznám sa v tomto. Pozeral som sa na jazero. Dofajčil som cigaretu a zbytok som hodil na zem a zastúpil som ho. Oprel som sa o auto. Také ticho. Ticho, to je to čo som tak dávno potreboval.

No niekto to nádherné ticho prerušil. Začul som kroky. Pomaly som sa otočil. Na druhej strane auta stál Alexin brat. Zbraň mám doma, no super. Si nezodpovedný Lucas, vieš o tom? Fakt sa mi toto preháňa mysľou?

,,Sleduješ ma?"spýtal som sa a čakal som čo odpovie.

,,Na niečom sme sa dohodli."

,,Ja viem. Bol som jej povedať len zbohom."povedal som mu. On sa uškrnul. Samozrejme, že mojim rozprávkam, ktoré mu budem teraz hovoriť nebude im veriť.

,,Povedal si jej všetko Lucas, klameš mi."Vytiahol si zbraň zo zadu. Nadýchol som sa A nič som nepovedal.

,,Dohodli sme sa a ty si dohodu porušil. Vieš aký bol trest, keď to porušíš?"opýtal sa s úsmevom.

,,Ano viem, môjho brata nechaj na pokoji a vyrieš si to so mnou."povedal som, už mi bolo všetko jedno.

,,Aj si to vyriešim. Zistil som, že tvoj brat je úplne iný. Jasné, že svojho brata dáš strážiť. Od začiatku som to vedel a vedel som aj to, že ty si pozor nedáš. Vedel som, že to porušíš, s Alex sa máte naozaj radi."povedal a ja som nechápal a spýtal som sa:,,Prečo nám teda nedovoliš byť spolu?"

,,Pretože jej zničíš život. Zničíš všetko."povedal trochu nahnevane. Nechcel som ho nahnevať, má v ruke zbraň a ja nič. Nemám sa ako brániť. Keby som aspoň raz počúvol svojho otca a nenechával by som si ju doma. 

,, Ako ja jej  môžem zničiť život? Ak by ti aspoň trochu záležalo na Alex, tak by si toto nerobil."začal som byť už nahnevaný aj ja. 

,, Ja viem čo je pre ňu dobré. Plánujem sa s ňou presťahovať niekam ďaleko, aby ťa už v živote nevidela a zabudla na teba."povedal a zbraň mal namierenú stále na mňa. 

,, Si psychopat, vieš o tom? Aj keby si s ňou odišiel, Alex si nájdem aj na konci sveta."povedal som. 

,, Nie, nedovolím to."povedal nahlas a vtedy vystrelil. Guľka ma trafila do ľavého ramena. Spadol som na zem. Snažil som sa uhnúť, aj sa mi to podarilo. Našťastie si to odnieslo ľavé rameno. Chytil som si ranu rukou, bolelo to. Pozrel som sa naňho. Pozrel sa mi do očí so strachom v očiach, otočil sa a pomaly odchádzal, triasol sa. 

,, Si nula, keď ma nedokážeš ani zabiť."zakričal som a on začal bežať, čo najrýchlejšie. 

Z vrecka som si vytiahol mobil a zavolal som otcovi. Zdvihol  mi to hneď na prvé zvonenie. 

,, Stalo sa niečo Lucas?"opýtal sa. Tá rana ma už dosť bolelo a začalo mi byť zle. 

,, Postrelil ma, som na ceste, ktorá je na kraji mesta, mám jedno z tvojich áut."mobil mi spadol z ruky, zahmlelo sa mi pred očami a odpadol som. Buď teraz zomriem alebo ma niekto zachráni. 

Neviem čo sa so mnou dialo. Kde som? Otvoril som oči, prečo to tak bolí? Pozrel som sa na ruku, na ktorej som mal nejakú hadičku. Pravdepodobne infúzia. Počul som otcov hlas ako sa s niekým rozpráva.