Black Heart

5. Lucas

Sedel som na gauči a pozeral som horor. Po chvíli sa ku mne pridaj aj Daniel.

,,Čau."pozdravil sa a ja som len kývol hlavou. Keď bol na škole, tak sme tam boli dvaja po ktorých dievčatá išli.

,,Ako s mafiou?"spýtal som sa a on sa na mňa prekvapene pozrel.

,,Som prekvapený, že sa práve pýtaš na mafiu. Tých hádok s otcom som počul dosť."povedal a ja som sa uškrnul.

,,A tých hádok bude ešte dosť, keďže chcem odísť."povedal som a venoval sa filmu.

,,Odísť?"spýtal sa nechápavo Daniel. Pozrel som sa na naňho a povedal:,,Pozri sa na to takto. Nemám na to, aby som bol mafiánom a riadil New York. Proste ma to nebaví."Daniel sa zasmial a hneď na to mi povedal: ,, Nepovedz toto otcovi, lebo sa..."nedopovedal, lebo som ho prerušil: ,,Ano viem. Nemusíš mi to pripomínať."

,,Skôr ma zaujíma Čo teda chceš robiť, keď nechceš byť mafián."

,,Chcem žiť ako normálny človek. Chcem normálne pracovať a každú noc mať inú babu."uškrnul sa a Daniel sa zasmial a povedal: ,, No tak v tomto sa nezmeníš."Ja som sa zasmial tiež a povedal som mu: ,, Vieš, že na lásku neverím. Je to strašne také sladké."

,,Ako vieš, že je to také sladké?"pokúšal sa napodobniť môj vyraz v tvári, keď som povedal slovo sladké. Zasmial som sa a odpovedal som mu:,, Stačí keď niekedy vidím Jasona s tou jeho frajerkou. Ináč mám taký problém."povedal som.

,, No tak to chcem počuť."

,,Do školy prišlo nové dievča a poviem tú len tak ľahko do postele nedostanem. To nechápeš ona je ku mne odporná."povedal som mu a on sa začal smiať a so smiechom povedal: ,, No takže už ti konečne nejaká odolala?"

,, To nie je smiešne."povedal som nahnevane a so smiechom. 

Keď horor skončil išiel som do posilky. Určite by ste uhádli prečo. Box. Ubehlo asi len pätnásť minút a ja som musel prestať kvôli otcovi.
Sadol si na stoličku pri stole a pozeral sa na mňa. Začalo mi to hneď vadiť a tak som sa spýtal: ,, Čo máš za problém?"bol som dosť nahnevaný, že sedel a bol len tak ticho.

,,Počul som tvoj rozhovor s Danielom."povedal a ja som prestal búchať do vreca a pozrel som sa naňho a povedal: ,, Neučili ťa, že cudzie rozhovory sa nepočúvajú."nič nepovedal a ticho sedel. Čakal som, že dostanem už facku za takéto správanie.

,,Prepáč, viem, že sa to nepatrí, ale prečo ti je mafia taká cudia?"nadýchol som sa a pozrel som sa naňho. Po chvíli som povedal: ,,Tebe nevadí, že zabíjaš toľko ľudí? Čo ak raz zabijú teba?"opýtal som sa a poriadne som buchol do vreca.

,, Narodil som sa v tejto rodine a musím to mu čeliť. Skús to prijať aj ty."povedal a ja som hodil rukavice na zem a odišiel som z posilky. Otec tam ostal sám.

Osprchoval som sa a obliekol som sa. Ešte stále som bol nervózny, išiel som von. Naštartoval som svoje auto a išiel som po ceste ani neviem kam. Zastavil som pri parku a len tak som sedel v aute. Po chvíli som vystúpil a oprel som sa o auto.

Auto som zamkol a išiel som do vnútra parku. Potreboval som nabrať čistý vzduch. Sadol som si na lavičku ku nejakému dievčaťu. Nepozeral som sa na ňu, takže neviem ani ako vyzerá.

,,Zase ty?"nie, len to nie. Ten hlas veľmi dobre poznám. To dievča zo školy. Otočil som sa jej smerom a povedal som:,, Zase ja. Prepáč, že som si sadol."bol som nahnevaný kvôli otcovi a ešte táto.

,,Neber to zle."povedala nakoniec a mňa to prinútilo zasmiať sa.

,,Prečo si tu? Neboj sa nemám nič v pláne."povedal som, aby si to zle nevysvetlila.

,,Chcela som byť na chvíľu sama."povedala jednoducho a ja som jej hneď na to povedal:,, Ak chceš byť sama odídem."

,,Nie, nemusíš."povedala a ja som nadvihol obočie a povedal jej:,,Čo sa ti stalo, že si ku mne milá?"

,,Neviem."odpovedala a ja som sa uškrnul. Potom som počul výstrel.

,,Do kelu. Pod rýchlo so mnou."povedal som rýchlo tomu dievčaťu zo školy. Keď sme počuli ďalší výstrel a bol stále bližšie, utekali sme k môjmu autu. Rýchlo sme nastúpili a ja som naštartoval. Pozrel som sa do spätného zrkadla a videl som za sebou dve autá, ktoré stále išli za mnou.

,,Do kelu."povedal som ešte raz a pridal som.

,,Trochu spomaľ!"prikázala mi a ja som sa zasmial a nahnevane som povedal:,, Ak si si nevšimla tak nás naháňajú a pokúšam sa ich nejako zmiasť."bola ticho a ja som išiel stále tak rýchlo, aby som ich stratil. No nič sa nedialo a tie autá išli stále za nami. Vybral som si mobil a vytočil som otca.

,,Áno Lucas?"opýtal sa a ja som mu nahnevane odpovedal.

,,Neviem koho si si zas pohneval, ale niekto nás sleduje a strieľali po nás."povedal som mu.

,,Dobre. Pošlem za tebou niekoho. Pošli mi súradnice."povedal a vyzeral dosť nahnevane, podľa hlasu. Hovor som skončil a už som sa venoval ceste.

,,Pošli mu otcovi súradnice."povedal som dievčaťu a hodil som jej do rúk mobil. Rýchlo tie súradnice poslala a ja som sa venoval šoférovaniu.

,,Ako sa vlastne voláš?"opýtal som sa, pretože na to dlho ako sa poznáme ani neviem ako sa volá.

,,Alexandra, ale volaj ma Alex."povedala a ja som sa pozrel na ňu s úškrnom a povedal:,,Dobre Alexandra."

,,Ako môžeš v takejto situácii vtipkovať?"opýtala sa nahnevane a panikarila.

,,Musím sa nejako odreagovať."odpovedal som. Mobil začal zvoniť znova. Bol to otec. Alexandra zodvihla a otec začal rozprávať:,, Na ceste sú naši ľudia. V aute máš zbraň za sedačkou."

,,Zbraň?"opýtal som sa prekapivo.

,,Áno. Choď smerom na chatu a zbraň si zober so sebou."povedal nahnevane.

,,Otec, Neviem ani ako sa tá zbraň drží v ruke."povedal som a odbočil som k našej chate.

,,Počúvaj ma a urob tak. A nechoď na aute k chate, odstav ho a k chate choďte pešo cez les."povedal a ja som musel tak spraviť. Hovor skončil a ja som Alexandre povedal:,,Nájdi tú zbraň."prikývla a nič nehovorila. Nahla sa do zadu a ja som mal výhľad na jej zadok. To nie je dobré. Zobrala zbraň a držala ju v rukách.

,, O chvíľu odstavím auto, takže hneď budeme musieť utekať a ja budem musieť aj popri tom strieľať."povedal som a Alexandra prikývla.

Auto som odstavil a rýchlo sme vystúpili z auta. Našťastie boli ďaleko za nami a my sme utekali cez les pešo k našej chate. Zbraň sa mi podarilo odistiť. Za nami nikto nebol. Zdá sa, že sme sa ich striasli.

Rýchlo som zadal heslo na veľkej bráne a ona sa otvorila. Hneď ako sme prešli som ju dal zatvoriť. Vonku bola tma.
Zobral som kľúče z vrecka a odomkol som chatu. Alex som pustil prvú cez dvere a povedal som: ,, Nezapaľuj svetlo."prikývla a ešte stále bola v šoku.

Vote&Comment

Mám nové nápady na dve knihy chceli by ste jednu novú????