Black Heart

24.Alex

Nevedela som či sa mám s Lucasa tešiť. Predsa mafia nieje dobrá. Ale usmiala som sa, aby vedel, že ho podporujem. Veď aj ja pochádzam z mafiánskej rodiny. Na obede sa celá rodina rozprávala a ja som počúvala. Do ich konverzácie som vôbec nezapadla, keďže sa v mafii nevyznám. Lucasovmu otcovi Tobiasovi zazvonil mobil a on to odignoroval. Len sa pozrel na displej a pousmial sa. Následne začal hovoriť a tým skončil konverzáciu čo sa rozprávali pred tým.

,,Mám pre teba Lucas prekvapenie."Lucas sa zatváril nechápavo a opýtal sa:,,Aké?"ja som s toho bola tiež v šoku, lebo som nevedela o čo vlastne ide.

,,Keď sa naobedujeme, tak ti to prekvapenie ukážem."povedal len toto a Lucas bol nedočkavý. Ja som tiež bola zvedavá. Po mysli mi prebehli všetky alternatívy čo by také mohol dostať Lucas, ale pochybujem, že by som sa trafila.

Po obede, išiel Lucas za otcom a za ním Zoey, ja, Daniel a ďalší členovia rodiny.

,,Tak toto je tvoje prekvapenie."otvoril dvere a ukázal na nové auto. Lucas najprv bol ticho, bol v šoku.

,,Robíš si srandu?"opýtal sa a Tobias sa zasmial.

,,Veď to je najnovšia audina Tobias."povedal Daniel. Očividne to bolo prekvapenie aj preňho.

,,Ano, máš pravdu Daniel."potvrdil mu to Tobias a vytiahol z vrecka kľúče A podal ich Lucasovi so slovami:,,To máš za odmenu. Od vtedy ako si bol v nemocnici robíš pokroky."Lucas nič nepovedal a svojho otca usmial. Zoey sa naozaj usmiala a verím, že ju to potešilo. Lucas a Tobias si našli k sebe cestu. Tobias zostal zaskočený čo práve spravil jeho syn, ale nie na dlho. Opätoval mu to a dal mu najavo, že to myslí tak isto a úprimne.

,,Musíme ho vyskúšať Lucas."povedal Daniel. Nebola to otázka.

,,No najskôr ma prednosť Alex. Ty si môžeš sadnúť dozadu."povedal mu so smiechom Lucas a Daniel sa zatváril urazene a povedal:,,No pekne, vymeníš ma za frajerku? Naozaj Lucas?"na konci sa zasmial aj on.

,,Aj tak viem, že pôjdeš, nemusíš sa urážať."odvrkol mu Lucas a chytil ma za ruku. Išli sme k autu a každý si sadol na svoje miesto. Takže Daniel či chcel či nechcel musel ísť predsa dozadu, pretože Lucas ho tam nepustil, chcel tam mať mňa. Lucasovi rodičia sa na nás pozerali a na Tobiasovej tvári sa pohrával úsmev.

,,Ako za starých čias?"spýtal sa zozadu Daniel.

,,Že váhaš."odpovedal mu Lucas a naštartoval. Nerozumela som tomu čo tým myslia. Vyšli sme na cestu a za nami hneď jedno čierno auto. Nechápavo som sa pozrela dozadu a Lucas si to všimol a pohotovo odpovedal:,,Ochranka, bezpečnosť na prvom mieste."prikývla som a tešila som sa čo sa bude diať.

Lucas odbočil na diaľnicu a vtedy to začalo. Daniel zozadu povedal:,,Alex drž sa. Toto je ešte nič, ale keď pôjdeme po ceste, kde prejde za hodinu jedno auto, tak to bude omnoho lepšie."

Lucas zrýchlil a keď som sa pozrela von oknom, tak som videla rozmazanú krajinu. Ako rýchlo ideme? Pozrela som sa na Lucasa. Do šoférovania bol blázon a bolo to na ňom vidno. Sústredil sa na cestu a išiel veľkou rýchlosťou. Bolo to príjemné takto ho sledovať a viem, že si to všimol, lebo sa usmial.

Prišli sme na cestu, kde bolo ticho a nikto okolo nebol. Žiadne domy, nič. Bolo tam jazero a pri ňom zastavil. Nechápala som prečo, pochopila som, keď povedal:,,Tu ma postrelil tvoj brat."

,,Prečo si tu potom zastal?"opýtala som sa ho. Ja by som sa sem už nikdy nevrátila. Už len s toho dôvodu, že ma tu niekto postrelil.

,,Čo ja viem. Spomienky? Je tu krásne a s rodinou sme sem chodili. Bolo tu viacej ľudí a teraz nič. Chceš vedieť čo sa stalo?"nepovedala som nič, ale do konverzácie sa zapojil Daniel.