Prebudená za šera ✔

III.

„V neposlednom rade vám predstavujem ďalšie dve dôležité osoby, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou našej inštitúcie. Chester Logan a Dilara Gardnerová vám pomôžu so sebaobranou voči vonkajším útokom. Pán Logan vás naučí správnu techniku bojovania s mečom a slečna Gardnerová vám zas ukáže, ako správne držať luk so šípom a vyhnúť sa jeho ostrému hrotu, ktoré sa s presným trafením môže postarať o vaše usmrtenie. Tieto lekcie sme zaviedli obzvlášť kvôli tomu, že my upíri sme skôr útočníci a nestretávame sa často s úlohou obrancov," vysvetľuje ďalej ten s tým neprístupným výrazom a mihnutím oka sa pri tých troch zjavia dve ďalšie nové tváre s bledou pokožkou.

Chlap je urastený, s hruďou vystretou a stojaci v pozore s rukami založenými za chrbtom. Tomu sa hovorí absolútna disciplína. Rovno ako v nejakej armáde. Je starší, ako tieto indíviduá, možno o nejakých desať až pätnásť rokov. Blond husté vlasy začesané dozadu, ako z nejakej Pomády, zarastená brada, pravdaže ale v obriadenom a dokonale zastrihnutom stave. To by Drew závidel. Má tváričku ako taká detská prdelka. Nikdy sa mu nepodarilo nechať si zarásť takúto bradu.

Ale tie oči. Stojí asi desať metrov odo mňa a ja mám pocit, akoby som sa pozerala priamo do nich. Tá farba modrej je nezvyčajná. Trochu iná, ako u dvoch bratov. Ľudia takéto oči nemajú. Pripomína mi nejakú zázračnú bytosť, ktorá je sureálna a dotvorená veľmi šikovnými počítačovými efektmi. Neviem z neho odtrhnúť zrak. A to na neho zízam už nepekne dlhú, hodnú chvíľu. Apropo, jeho meno je Chester či Logan? Aj to jeho meno znie vymyslene.

Po jeho boku stojí aj spomínaná Dilara. Pôsobí mladistvo. Dlhé ryšavé vlasy siahajúce až po zadok, veľké zelené oči pripomínajúce smaragdy a plné pery. Oblečená v akejsi zelenej uniforme pripomínajúcej Robina Hooda, pričom cez plece má naozaj zvesený luk s drevenými šípmi. Akoby tu už aj tak nebolo dosť čudákov. Oni nám predstavili ďalších dvoch! Toto musí byť fakticky len reality show, kde si z nás nič netušiacich proste len robia dobrý deň.

„Ako nedávno premenení máte obrovskú silu, váš čuch, sluch i zrak sú senzitívnejšie. Máte prirodzené nočné videnie a čoskoro sa dostavia aj inštinkty. Vaše telo bolo navyknuté na iný režim, po hryznutí prešlo zmenou a vaše životné funkcie zlyhali. Vaše srdce nebije a neprúdi vo vás ani krv. Spočiatku budete mať chuť na normálne jedlo a na krv sa bude prechádzať postupne. Keby sme vás teraz pustili vonku medzi ostatných, neovládli by ste sa a boli by ste pre seba i druhých hrozbou. Nie ste pripravení čeliť vonkajšiemu prostrediu," oznamuje nám ďalšie informácie a mne už len zo samotnej myšlienky, že by som mala popíjať niečiu nechutnú červenú krv skrúti žalúdok. No fuj. Medzi akých kanibalov som sa to dostala?

Musím sa s niekým z týchto ľudí spojiť. Spolu vymyslíme, ako sa odtiaľto dostaneme. Rosemarie, je načase urobiť niečo, čo si ešte v živote nebola. Byť priateľskou! Zúfalá situácia vyžaduje zúfalé činy. Topánky som nechala pohodené niekde v kúte, pozriem sa na svoj dokaličený zovňajšok a radšej vystriem hlavu hore, aby som si mohla prezrieť môj potenciálny plán úniku.