Louisiana, New Orleans - mesto ako každé iné. Aspoň to si o ňom ešte donedávna Rosemarie Jane Sloanová myslela. Veľmi drastickým spôsobom však prichádza na to, že jej svet nie je taký, ako ho pozná ona, a poháňaná svojimi démonmi sa prebudí do reali...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Uvoľním svoje ruky z pevného zovretia, ale potvoru Alionu stále nepúšťam. Klame nám. To by Calo neurobil. Pozná, aký dopad by to malo na celé ľudstvo. Uvažujem a otočím sa hlavou k Rowanovi a Kianovi, ktorí zmĺkli a hľadia na našu neželanú návštevu. Uverili im.
„To je obyčajná lož! Nepodarí sa vám nalákať nás na takéto detinské triky. Ste zúfalí a využijete akékoľvek prostriedky, aby ste sa Calovi pomstili za to, že premenil Jane. Lenže toto vám nevyjde," prehovorím v mene nás troch a opäť odmietam tomu veriť.
„Čítaš myšlienky, nakukni do našej hlavy a presvedč sa sám," nabáda ma Kellan a jeho sestra sa pokúša vymaniť z môjho obkľúčenia. Moji bratia mi dávajú súhlas nakuknúť do myšlienkových pochodov našich nepriateľov. Ani vtedy však nebudem mať stopercentne zaručené, že mi neklamú. Dokážu byť presvedčiví. Sme prešibané tvory a keď niečomu uveríme, je jednoduché presvedčiť o tom i toho druhého aj napriek tomu, že sa to ani len náznakovo nepribližuje k realite.
Aliona si naberie do pľúc neprimerané množstvo kyslíka a lapá po vzduchu, keď jej umožním slobodného nádychu. Odkašle si a chrapľavo pokračuje vo svojej výpovedi. „Našla som tvojho márnivého brata v tuneloch s výkalmi, schováva sa tam. Vysnorila som ho, bežal predo mnou a neukázal sa mi na oči, pretože bol vždy zbabelec a útočí zozadu. Nemá odvahu urobiť to pri strete zoči-voči, pretože by padol. Priznal sa mi s tým, čo zamýšľa. Starostka bude mať na námestí svoj predvolebný príhovor, nemohol si na to vybrať lepší čas. Prídu ľudia z celého mesta. My sme jediní, ktorí mu v tom môžeme zabrániť. Myslite na väčší obrázok. Svet sa nesmie dozvedieť, že medzi nami žijú aj tí, ktorí sa živia ľudskou krvou. Pre nikoho by to nebolo prínosné."
„A aký osoh by ste z toho mali mať vy? Netúžite náhodou po vyhladení nášho druhu? Padlo by vám to prinajmenšom vhod, keby sa druhí dozvedeli o našom prebývaní medzi nimi," nejde mi to do hlavy.
„Nastala by vzbura. Ľudia by boli zdesení, ovplyvnilo by to bežný chod, a to pobúrenie by vyvolalo celoplošný poplach. Prajeme si vyhubiť vašu nemŕtvu populáciu, ale nie za týchto okolností. Nie za podmienok, že pri tom budú ohrozené životy nevinných. Zbavíme sa Cala a ja ti prisľubujem, že vás necháme na pokoji. Rowan, zamysli sa, neprinieslo by ti jeho zneškodnenie konečne pokoj? Celú tú dobu iba upratujete neporiadok, ktorý za sebou zanecháva."
„Ty ľudská kôpka hovien, vieš veľmi dobre, z akého dôvodu spôsobuje ten neporiadok! Kvôli vášmu prekliatemu otcovi, ktorý dúfam, že práve teraz horí v tých najhorúcejších hlbinách pekla! Nebyť vás, nič z uplynulých rokov sa nemuselo stať!" ohradím sa a vytmavím mu, pretože sa mi nepáči, ako očierňuje moje dvojča. Vždy sa vo mne zrodí tento pud, pri ktorom je nevyhnutné očistiť jeho meno pred krivými obvineniami.
„Aké príhodné vytiahnuť udalosti dávnych rokov, Lowell. Previnili sme sa voči sebe. Rowan zneškodnil nášho otca a kvôli nemu sme sa s Alionou po celé tie roky nestýkali, ale preniesli sme sa cez to, pretože nikto nie je bez viny. Tvoje dvojča napadlo a premenilo moju jedinú dcéru! Myslel som si, že vyskočím z kože, keď som si uvedomil, že za jej zmiznutím stojí on. Vrátili ste nám to aj s úrokmi. A teraz ťa žiadam o objektívny prístup. Naozaj sa hodláš prizerať, ako Calo prezradí vašu existenciu pred celým svetom?" ide na to systematicky a pravdaže sa mu nebridí zahrať na citlivú strunu. Nie sú ozbrojení. Prišiel sem za nami vo svojom klasickom obleku dôležitého riaditeľa školy.
