Louisiana, New Orleans - mesto ako každé iné. Aspoň to si o ňom ešte donedávna Rosemarie Jane Sloanová myslela. Veľmi drastickým spôsobom však prichádza na to, že jej svet nie je taký, ako ho pozná ona, a poháňaná svojimi démonmi sa prebudí do reali...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Mám len pár minút na to, kým moji podarení bratia a prekliati lovci zistia, že sa dnes na tom námestí neukážem. Na to, ako afektovane si dali záležať na zabezpečení tejto budovy so statnými bojovníkmi Najvyššej stráže, obalamutiť ich nebolo vôbec ťažké. Vyčkal som, kým toto miesto tí traja opustili a nepozorovane som sa preplazil k zadnému vchodu. Mal som na mále, tiež si ma stihli všimnúť, ale šikovne a rýchlo som ich zmanipuloval. Poslúchli ma a dovolili mi vojsť bez zbytočného humbugu, s ktorým by upozornili ďalších svojich prívržencov.
Na to, ako sa Rowan tvári byť za toho najväčšieho inteligenta, toto príliš nedomyslel. Moje mláďatá prenechal na starosť týmto slabochom. Od začiatku som mal tento plán premyslený a teraz mi všetko vychádza. Musím nájsť Sloanovú a odviesť ju odtiaľto. Uvidíme, ako sa lovci zachovajú, keď zistia, že ich jediná dcérenka je rovnakým zloduchom.
„Idú si po mňa, zachráň ma," blúzni zo spánku a trepoce sa v mojom zovretí. Našiel som ju pri umývadle a zachytil som ju tesne pred pádom k zemi.
Netuším, čo sa s ňou deje. Splieta slová, ktorým úplne nerozumiem. A nie a nie sa zobudiť. Ja si nemôžem dovoliť strácať ďalší čas! Som na hrane. Myslia si, že nás odhalím. Nepotrvá dlho, kým si dajú dve a dve dohromady a pochopia, že nič podobné som v prvom rade nikdy ani v úmysle nemal.
„Slečinka, no tak, prebuď sa! Musíme ísť." Pomrvím ňou a párkrát ju poťapkám po bledom líci. Vyzerá ako smrtka. Pri mojom prenasledovaní jej to svedčalo omnoho viac. Nedá sa jej zaprieť, že zdedila zdravé gény svojej prešibanej matky. Ach, toto dievča je môj dokonalý plán pomsty. Urobím z nej to, čo budú musieť zabiť.
„Kde... kde to som? Kto si?" zajakáva sa a hovorí potichu. Nespoznáva ma. Moje mláďatá však majú na mňa špeciálne napojenie. Pôjde so mnou kdekoľvek jej už prikážem. Som jej stvoriteľ. A tým sa zo zásady nehovorí nikdy nie.
„Tvoj záchranca. Odvediem ťa na slobodu. Preč z tohto podradného miesta. Priala si si to a ja som ti to prišiel splniť. Musíme sa však ponáhľať, nemáme veľa času. Čoskoro sa vrátia a my tu dovtedy už byť nemôžeme."
„Ako vieš, že chcem odtiaľto utiecť? Stretli sme sa už?" kladie mi otravné otázky namiesto toho, aby sa postavila, a pokojne si lebedí v mojom lone. Po kúskoch otvára oči a keď ma zbadá, pozorne študuje svojimi veľkými červenými očami obrysy mojej tváre, až mi je to nepríjemné a som nútený odvrátiť svoj zrak niekam inam.
Bojovala so mnou statočne. Dala sa na útek, ale zároveň vycítila, že nemá cenu ďalej sa vzpierať. Chutila tak sladko a opojne. Priznávam sa, mal som problém odtiahnuť sa od nej. Zatínal som päste a prehrával si v hlave myšlienku, že ju nesmiem zabiť, pretože mi v budúcnosti bude nápomocná.
Bez nej by môj plán nebol uskutočniteľný. Aj keď ma jej omamná chuť nútila stratiť hlavu, zaprel som sa a odolal. Skončil som tesne pred stanovenou hranicou, ktorá robí z človeka mŕtvolu. Jed prenikol a ona sa zmenila v tvora, s ktorým jej rodina od pradávna zápolí. Ani o tom netušila. Celý svoj život žila v mylnej domnienke.
