Louisiana, New Orleans - mesto ako každé iné. Aspoň to si o ňom ešte donedávna Rosemarie Jane Sloanová myslela. Veľmi drastickým spôsobom však prichádza na to, že jej svet nie je taký, ako ho pozná ona, a poháňaná svojimi démonmi sa prebudí do reali...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Tak hovor, aký máš problém," vyzvem kučeravé vysoké dievča, ktoré postáva pri dverách s úškrnom po Lowellom prehrmení sa von z mojej pracovne. Pokúšam sa zachovať chladnú hlavu a nepripúšťať si k telu obvinenia, ktoré mu do hlavy natĺklo jeho nepodarené dvojča.
„Nuž, vyzerá to skôr tak, že vy dvaja máte väčší problém," pobavene reaguje nad scénkou, ktorej bola pred malou chvíľou svedkom, a ladne vykročí v ihličkových štekloch k prázdnej stoličke priloženej oproti tej mojej. Nemám náladu na pubertálne žarty, na moju smolu ju tu ale musím strpieť.
„My dvaja budeme ale výlučne preberať tvoj problém. Zbytočne ma nezdržuj, ak nemusíš," odseknem strojene a nakuknem do nejakej nepodstatnej zložky pohodenej na stole, aby som pôsobil vyťaženejšie.
„Ale - nebodaj sa čochvíľa pustíš do tej svojej misie spasiteľa a záchrancu sveta?" pripomenie mi opätovne Lowellove slová a potvrdzuje mi tým aj to, že si vypočula väčšinovú časť z našej konverzácie. Nechápem, prečo na to neupozornil. Musel predsa počuť, že sa nachádza nablízku. Zmienil sa aj o Calovi, títo noví o ňom nemajú vedieť. Došľaka!
„Ešte raz a skutočne naposledy, čo si so mnou chcela preberať, Meredith? Diskusia medzi mnou a mojím bratom sa ťa netýka. Nestrkaj nos do cudzích vecí. Vôbec nič ťa do toho nie je," prehovorím aj napriek rozčúleniu pokojným hlasom a keby mi prišiel Lowell či Calo do rany, obaja by si to odskákali.
„Neprináleží mi súdiť a upokoj sa, takmer nič som nepočula. Prišla som presne v momente, kedy ťa tvoj milovaný braček povýšil na rolu spasiteľa. A čo sa týka veci, ktorá ma prinútila zájsť až sem, fakticky neviem, či to je vôbec nejaký dôvod na obavy. Stali sa z nás neživé krv vysávajúce tvory a bla, bla, bla. Pointou je, že v noci nezažmúrim ani oka a dejú sa mi divné veci s vodou. Ak sa mi náhodou aj podarí zaspať, vstanem s pocitom, že ležím hlboko pod hladinou a prichádzam o kyslík. Čo je však vylúčené, keďže sme upíri a kyslík do svojich pľúc ani nepotrebujeme. Tým pádom je to len sen, lenže ono to zakaždým vyznie úplne reálne," spustí nekonečný monológ a ja prižmurujem otrávene oči. Dnes si nevybrala vhodnú dobu na pridávanie ďalšieho maléru do dlhočizného repertoáru spackaných udalostí posledných dní.
„Nie je to normálne. Si krátko po premene, tvoje telo si spánok žiada stále. Privyká si na nový systém, organizmus sa prispôsobuje zmene, a spánok vám do tela dodáva energiu, vďaka ktorej sa so všetkými tými zmenami dokáže popasovať. Odkedy trpíš nespavosťou?"
„Zopár dní, nerátala som to presne," odvetí mi s uvažujúcou tvárou a našpúlenými perami, pričom si nepatrne klepká so štíhlymi prstami po brade. Prevrátim očami a uvedomím si dôvod, pre ktorý sa s Rosemarie nemôžu zniesť. Sú si navlas podobné. Milujú, keď sa točí svet okolo ich osi. Obe si želali byť kráľovné a kvôli tomu spolu nevychádzajú. Ani jedna sa pred tou druhou neskloní a neuspokojí sa s druhým postavením vedľa tej prvej.
