Louisiana, New Orleans - mesto ako každé iné. Aspoň to si o ňom ešte donedávna Rosemarie Jane Sloanová myslela. Veľmi drastickým spôsobom však prichádza na to, že jej svet nie je taký, ako ho pozná ona, a poháňaná svojimi démonmi sa prebudí do reali...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sadne si na drevenú stoličku, oprie sa chrbtom o opierku a pozerá sa na mňa s tými svojimi unikátnymi priezračnými očami. Niečo ma núti pozerať sa na neho a nie som schopná spustiť z neho zrak. Takéto veci sa mi tam vonku nestávali. Žiaden chlapec alebo chlap ma neochvátil natoľko, aby som pri ňom stratila reč a iba si mlčky užívala vzájomnú prítomnosť. Bola som zvyknutá na prejavovanie náklonnosti z tej druhej strany, pretože ja som bola v pozícii dobíjanej. Kvôli mojej reputácii som si bola vedomá vplyvu, ktorý som na mužské osadenstvo mala. Užívala som si ho. Klamala by som, keby som tvrdila, že sa mi ich záujem nepozdával.
Nič nehovorí, pretože čaká na to, kedy ako prvá prehovorím ja. Tvári sa nenápadne, s vystretým chrbtom sťa pravítko, a ja rozmýšľam, či je správne zdôveriť sa mu so svojou minulosťou. Jeho bratom nedôverujem. Obaja ma rozčuľujú a pília mi nervy. On má na mňa úplne opačný efekt. Kian je ako klopotanie dažďových kvapiek uprostred mierumilovného večera. Samotným zovňajškom upokojuje moje stále sa spamätávajúce sa ja. Pohľad do priezračných dúhoviek pripomína prechádzky po brehu piesočnatej pláže.
„Povieš mi za to na oplátku ty niečo o sebe?" nevydržím byť potichu ďalšiu nadchádzajúcu minútu a začnem s ním vyjednávať. Ak mu mám povedať veci zo svojho súkromia, zaslúžim si aj ja vedieť čosi osobnejšie o ňom. A ako prekvapujúco to už znie, zaujíma ma jeho minulosť. Skutočne si prajem spoznať ho bližšie. Len si nie som istá tým, do akej miery to súvisí s našou misiou dozvedieť sa, čo je zač ten spomínaný Calo.
„Dostal som za úlohu dozvedieť sa, čo sa deje s tebou. Ja som už pochopený, Rosie," osloví ma prezývkou, ktorou ma neoslovil nikto tam vonku už celú večnosť. Bola to moja prezývka zo škôlky. Z jeho úst vyznie stonásobne krajšie a honosnejšie. Už len ten samotný spôsob, ako zvonivo a melodicky si ho prehrával na jazyku. Má prednes hodný miliónov. Zbalil by na neho nejednu pipku našej školy. A obávam sa, že ja samotná by som bola na samotnom čele.
„Si si istý? Čo ak máš v sebe zákutia, ktoré smiem odomknúť len ja? Prinajmenšom ja neviem o žiadnom z tvojich zákutí a myslím si, že je spravodlivé, aby si mi o sebe povedal trochu viac," nástojčivo dobiedzam a cítim sa zraniteľnejšie. Akoby ma razom opustila moja dominantnosť a sebavedomie. Som zúfalá z návalu emócií, ktorý mnou prúdi, a ja pre neho nemám vysvetlenia. Je to všetko súčasťou jeho schopnosti? Z mojej strany je to náklonnosť. Kian ma priťahuje väčšmi, než som si to bola schopná priznať.
„Rosie," povie nahlas a mňa zaleje horúčava, postaví sa a prejde na druhú stranu stola ku mne, „keď nastane správny čas a všetko bude bezproblémové, môžeme sa porozprávať aj o mojom nudnom živote. Nateraz však budem vďačný, ak sa mi otvoríš a prezradíš mi niečo zo svojho života pred premenou. Momentálne sa javíš byť v poriadku, ale mala by si vedieť, že ja som paranoidný a žiadne varovanie neberiem na ľahkú váhu. Naozaj nechcem, aby sa ti niečo stalo. Budeš so mnou spolupracovať v závislosti od toho, aby sme zistili, čo presne sa s tebou deje?" Nahne sa tesne k mojej tvári a prehovorí nežne. Keby sa nejednalo o neho, už dávno by som mu vynadala, že so mnou zaobchádza ako s malým a rozmaznaným deckom, ktorému nie a nie dohovoriť, no na všetko počudovanie mu to nechám prejsť a nevytmavím. Jedine pri Kianovi Denningsovi som ja svojou mierumilovnou verziou, o ktorej som vôbec ani netušila, že ju v sebe mám. Veď ja som výbušná povaha. Nenechám si skákať po hlave.
