Louisiana, New Orleans - mesto ako každé iné. Aspoň to si o ňom ešte donedávna Rosemarie Jane Sloanová myslela. Veľmi drastickým spôsobom však prichádza na to, že jej svet nie je taký, ako ho pozná ona, a poháňaná svojimi démonmi sa prebudí do reali...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Noc a strach. Zaručená kombinácia. Za tmy vyznie všetko strašidelnejšie, ľudský obranný mechanizmus sa aktivuje automaticky pri prvých náznakoch sledovania. Kráčam za pojašeným dievčaťom. Mladým. Život gombička, ako sa zvykne hovorievať. S kamarátkou sa chichotali na nejakom trápnom filme, ktorý si boli pozrieť v kine. Rozlúčili sa, odmietla s ňou nasadnúť do taxíka, pretože podľa jej slov ju príde vyzdvihnúť jej otec. Dva dôvody, pre ktoré ju v dnešný chladivý januárový večer jej otec vyzdvihnúť nepríde - je podlá klamárka, ktorá zatajuje pred svojou kvázi najlepšou kamarátkou pomer s jej bývalým priateľom, a po druhé, šťastena jej priala a dnes je mojím šťastným číslom jedna.
Líškavo jej zamáva a počká, kým žltý taxík neodfrčí a bude pre ňu bezpečné pohnúť sa z miesta. Omoce si okolo krku štrikovaný šál, ktorý dostala na Vianoce práve od oného starostlivého partnera, a predtým, ako sa pohne do kroku, párkrát sa ešte poobzerá. Musím sa priznať, že z nej začínam byť nedočkavý. Zatiaľ si ma nesmie všimnúť. Stratilo by to ten povestný efekt, pre ktorý je tak neuveriteľne veľká zábava útočiť na nich.
Rázne vykročí, skontroluje si pípajúci mobil so správou, v ktorej jej ten jej tajný priateľ píše, že sa mu predĺžil tréning. Bude meškať. Zanadáva. Mali sa predsa stretnúť o päť minút! Niekoľkokrát jej to sľúbil! Ten podliak nedokáže ani splniť svoje slovo. Všetci chlapi sú svine. Podľa jej slov. Naštvala sa. Vzdorovito šliape smerom vpred a urobí si ďalšiu zdržujúcu zástavku. V tejto kose by sa jej očividne zišiel teplý čaj.
Pristaví sa pri pojazdnom stánku s načačkanými svetielkami a marketingovou ceduľou ťahajúcou na akciu dva za cenu jedného. Aké smutné, že moja vyvolená ohrdnutá blondína sa oň nemá s kým podeliť. Žeby som sa ponúkol ja? Ale nie. Ja dnes síce budem piť horúcu tekutinu, ale tá bude čerstvá a nie lúhovaná v akomsi vrecúšku.
Zatiaľ si ma nevšimla. Darí sa mi splývať s okolím. Nikto sa nepozastavuje nad mojím vzhľadom. Tma je ďalším nápomocným prostriedkom. Nemajú ani len to najmenšie tušenie o tom, s čím majú dočinenia. Také nebezpečenstvo je zo zásady najlepšie. Obeť ani nečaká, že o pár sekúnd či minút bude prežívať posledné drahocenné chvíle na tomto svete. Keď sa ku mne dostanú, nemajú šancu sa zachrániť. Vždy to bude tak, že ich svojou silou budem prevažovať.
Zavalitému chlapíkovi s dvoma bradami, ktorý by si nepochybne moju blonďavú dievčinu dal na raňajky, koluje v hlave množstvo chlípnych myšlienok. Tak pozor, ja som ju videl prvý! To je moja večera. Pri podávaní drobných si neodpustí dotknúť sa jej rúk a pevne ich stisnúť. Ach, môj drahý kamarát, kedy sa poučíš a zistíš, že takéto dievča by ti nikdy nedalo? Možno keby si vlastnil niečo hodnotnejšie, ako len obyčajný pojazdný stánok s čajom.
Prekrúti očami, farba jej vlasov a vkus na partnerov síce prezrádzajú, že toho rozumu až tak veľa nenabrala, ale pochopila, o čo tomuto chudáčiskovi ide. Očko si u nej neurobil. A nezabrala ani tá akcia. Za celý týždeň nezbalil ani jednu na nacvičenú frázu: „Ja som tu, čo keby sme si ten čaj vo dvojici dali spoločne?" Neobstojí ani u mojej vytipovanej.
