Louisiana, New Orleans - mesto ako každé iné. Aspoň to si o ňom ešte donedávna Rosemarie Jane Sloanová myslela. Veľmi drastickým spôsobom však prichádza na to, že jej svet nie je taký, ako ho pozná ona, a poháňaná svojimi démonmi sa prebudí do reali...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Cítim z nej zlosť. Emocionálny hurikán zúrivosti, a farby okolo nej odrážajú jej vnútorný stav. Čosi ju nahnevalo do nepríčetnosti a nedokázala to udržať v sebe. Niečo mi nahovára, že Rosie mala v sebe túto búrku i predtým, ešte skôr, než ju náš brat premenil. Na povrchu je za silnú a drsnú, ale vo svojej hĺbke je len dievča hľadajúce vnútorný pokoj. Vybehla von a tá tmavá temnota jej bola v pätách. Akoby jej patrila. S niečím takým som sa ešte nestretol. Javí sa to ako lepkavá smola, ktorá sa jej plazí pri nohách. Vskutku čudné a rozhodne nie pozitívna informácia.
„Rosie, pokoj, prosím ťa. Nič sa nestalo. Nemusíš byť taká rozrušená," upokojujem ju a váham, či jej mám položiť ruku na chrbát. Opiera sa dlaňami o múr steny a nepatrne zavrčí. V červených očiach jej blčí hnev, ale po tom, ako na ňu Lowell zakričal, aspoň nič neurobila a nikomu neublížila. Na poslednú chvíľu sa ovládla.
„Na mňa to nefungovalo ako na iných. Z tých debilných zvukov sa idem zblázniť. Zarývajú sa mi do mozgu a žiadne opakovanie tvojej magickej formulky nezberá," vysloví zúfalo a zranene a natočí sa tvárou smerom ku mne. V takýchto chvíľach si želám, aby sme Cala mohli zastaviť. Ničí životy všetkým naokolo.
„Možno som sa zle vyjadril. Prepáč. Nie je to tak, že sa tie zvuky vytratia zo sekundy na sekundu. Nie je to žiaden magický trik. Vieš, ako dlho to trvalo mne? Si pár hodín po premene, koncentrácia mláďat je najnáročnejšou výzvou. Všetko je pre vás nové. Zlepší sa to, sľubujem ti," dohováram jej so sľubom, hoci je náročné povedať, do koľkých dní alebo týždňov sa naučí ovládať svoje zmysly a prevezme nad nimi kontrolu.
Môže to trvať dlho. Mne pomohla samota. A ak môžem aspoň nejako odčiniť zlobu svojho brata, potom je to tým, že im pomôžem so začleňovaním sa späť do života, ktorý im bol odobratý.
„Ale ostatní vraveli..." ohradí sa, ale svoju vetu nedopovie, pretože sa zaraz otočí k mojim dvom bratom, ktorí k nám dorazili pred minútou. Niečo sa muselo stať. Lowell je strnulý a stojí nehybne. Bol pre jej kufre. Sloanovci. „Tak počkať, odkiaľ máš moje kufre? Bol si u nás doma? A čo ste povedali mojim rodičom? Och, dobrý deň, vaša dcéra bola napadnutá krátko po odbití polnoci neznámym upírom, ktorý ju premenil na upíra, a ona teraz musí zavŕšiť svoju premenu v našej inštitúcii pre mentálne zaostalých, pretože inak by si vás dvoch podala na raňajky?" opýta sa sarkasticky a síce z nej stále pociťujem známky rozrušenia, teraz je to skôr zapríčinené nevedomosťou, a zakrýva svoj zmätok tým, že sa uchyľuje k svojej sarkastickej stránke.
„Presne si to vystihla," odpovie jej krátko Rowan, tresne jej dvoma kuframi o zem a podráždene sa zamračí. Farby okolo neho nadobúdajú tmavšie odtiene modrej. Je rozčúlený. Len si nie som istý tým, aký podiel má na tom podrezaný jazyk našej novej Červenej.
„Počuj, ty ignorant s tvárou som-veľký-čávo-a-všetky-ženy-ma-žerú, priniesli ste nás všetkých desiatich na toto miesto bez nášho vedomia a dovolenia! To najmenej, čo ste povinní urobiť, je povedať nám, ako na naše zmiznutie zareagovali naši blízki a priatelia! Pre tvoju informáciu som na rozdiel od teba totižto obľúbená a naozaj nenahraditeľná!" rozkričí sa a narobí ďalší rozruch, ktorý prinúti vyliezť z prázdnej miestnosti slúžiacej na koncentrovanie aj ďalších našich premenených. Postavia sa okolo nás so spýtavými pohľadmi a rovnako tak túžia po odpovedi. Ich farby nadobúdajú široké spektrum nuáns.
