Louisiana, New Orleans - mesto ako každé iné. Aspoň to si o ňom ešte donedávna Rosemarie Jane Sloanová myslela. Veľmi drastickým spôsobom však prichádza na to, že jej svet nie je taký, ako ho pozná ona, a poháňaná svojimi démonmi sa prebudí do reali...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Ja si beriem na starosť Marvina a Riley, budem sledovať ich správanie v teréne. Niečo mi na tom nehrá. S Marvinom neboli žiadne problémy, prispôsobil sa rýchlo. So svojou schopnosťou by nemal mať problém s bránením sa pred útokmi. Vám dvom dávam na starosť našich nových Červených. Prinúťte ich zveriť sa vám so svojimi pocitmi. Kian, všímaj si ich farby a ako sa menia v závislosti na jednotlivé Lowellove inštrukcie. Podrob ich skúške, potrebujeme poznať ich odolnosť a ako ľahko sa dokážu vytočiť," podáva nám Rowan pred lekciou pokyny a sedí za stolom vo svojej pracovni.
„Chápem správne, ak mi hovoríš, aby som im zahral na city a odskúšal na ich psychike emočnú záťaž so spomienkami, ktoré majú na noc zo svojej premeny?" uistím sa, aby som náhodou neurobil jednu zo svojich typických neuvážeností, pre ktorú by sa to medzi nami dvomi opäť vyostrilo.
„Dostaň z nich pravé pocity. Dbaj však aj na to, že sa musia cítiť bezpečne a keď pôjde do tuhého, ihneď to stopni. Nenechaj to zájsť priďaleko, môže to mať fatálne následky."
„Myslíš, že sú pripravení zachádzať až do takých hĺbok? Noc premeny je pre každého ťažká téma na vstrebanie. Prežívať ju odznovu je bolestivé," prejaví Kian znepokojenie a svoju obvyklú zdržanlivosť. Mne sa to naopak páči. Po menšej výmene názorov som v tomto na Rowanovej strane.
„Ak s nimi chceme napredovať, nemôžeme sa tváriť, že sa tá noc nikdy nestala. Nič sme im o nej nepovedali. Nemusia sa dozvedieť o Calovi, no musia cítiť, ako príšerné bolo byť prenasledovaným. Pri tom útoku boli na strane napadnutého. Nadobudnú empatiu a pri tejto skúške zistíme, na koho si okrem Rosemarie musíme ešte posvietiť."
„Máš to mať. Navodím im hodnovernú simuláciu ich premeny."
„Za podmienok, že to nepreženieš a budeš vedieť, kedy je čas skončiť. Dôverujem vám," prejaví v naše schopnosti svoju dôveru a keď to spackám, jeho reči nebudú mať konca kraja.
Je pre mňa uskutočniteľné dostať sa do hlavy všetkým naraz, ale hneď po tom som úplne grogy a na vyčerpanosť zaberá maximálne tekutá strava. Na ten moment som nimi. Nielenže zreteľne vidím do útržok spomienok v ich hlave, prežívam každý jeden pocit s nimi. V tej chvíli nie som sám sebou. Nadobúdam a prevezmem na seba ich strach a čítam v ňom údaje napísané medzi riadkami. Všetci reagujeme v jednotlivých situáciách odlišne.
Ľudská myseľ je nekonečný hlavolam, ktorý nemá jedno pevne stanovené riešenie. Farby nezložíte dokopy tak, aby vám jedna do druhej zapadli. Cítime niečo iné a navonok ukazujeme zas niečo iné. Niektorí pred prvými náznakmi strachu utečú, druhí ostanú stáť na mieste a ten zvyšok sa mu postaví i skrz toho, že nemajú ani tušenia, čo na nich číha.
Verím Rowanovmu úsudku. Moja zlosť neodznela úplne. Stále ma štve, ako sa o Calovi vyjadroval. Než sa z nás stalo toto, boli sme si blízki. Naši rodičia dbali na to, aby sme žili ako súdržná rodina a navzájom si pomáhali. Roky ubehli. Udialo sa toho mnoho. Calo možno nie je tým, kým býval kedysi, ale to ani my. Nedokážem sa na neho hnevať aj napriek tomu, že útočí na nevinných. Zrejme tak vyzerá bezpodmienečná láska.
