Louisiana, New Orleans - mesto ako každé iné. Aspoň to si o ňom ešte donedávna Rosemarie Jane Sloanová myslela. Veľmi drastickým spôsobom však prichádza na to, že jej svet nie je taký, ako ho pozná ona, a poháňaná svojimi démonmi sa prebudí do reali...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Až sa divím z toho, že ma ľudia v dnešnej dobe ešte dokážu prekvapiť. Sú takí priehľadní až to bolí. Sedia v tomto preplnenom bare a párikujú sa ako také opice. Ženy skôr pôsobia nymfomanským dojmom levíc, ktorým sa chudáčiskovia levy musia venovať každých dvadsaťpäť minút nepretržite celých päť dní. Zbytočne sa tvária znechutene, keď ich nejaký muž osloví s ponukou kúpenia drinku. Sú tým polichotené. Páči sa im byť žiadanými.
Sedím pri barovom pulte, dopĺňam pravidelne svoj číry pohľad z dutého skla ušľachtilým bourbonom. Neopijem sa z neho. Účinky alkoholu na nás viac nefungujú, prišli sme aj o polovicu chuťových pohárikov, no stále dokážem rozpoznať, že tento nalievaný destilát je len obyčajná napodobnenina. Lacná náhrada pre tých, ktorí si na kvalite alkoholu nepotrpia a prišli sem práve z dôvodu toho párikovania. Veď kde inde si jednoduchšie nájdete partnera na zahriatie prázdnej strany postele.
Nepútam pozornosť, neobzerám sa po žiadnej, ale padla o mne zmienka. Neviem, ale tie ženy skutočne skôr letia na mužský nezáujem. Tých s prílišnou snahou odbijú a vzrušuje ich, že sa niekto nesnaží dostať pod ich nohavičky. Vyšiel som si sem, pretože som sa potreboval upokojiť. Rowan mi zdvihol adrenalín. A občas je zábava predstierať, že som jedným z týchto smrteľných tvorov. Na prvý pohľad sa zas až tak razantne od nich neodlišujem.
„Ak chcete kvalitný bourbon, neodporúčala by som vám napiť sa z toho poháru. Ostanete sklamaný," prihovorí sa mi nízka černoška s tmavými dredmi, v ktorých má zapletené zlaté krúžky. Počul som ten monológ, ktorý si pred posadením ku mne dávala. Dáva sa dokopy z rozpadu dlhodobého vzťahu, nehľadá nič vážne, iba taký odrazový mostík, ktorý by jej pomohol dostať sa naspäť na cestu nezáväzného randenia.
„Na opitosť nie je potreba nič špičkové. No táto zlátanina len ťažko vyhovuje pojmu bourbon. Pre nenáročných konzumentov však postačí a nie je tajomstvom, že väčšina z nás sem chodí aj tak iba zapíjať svoje problémy. Privítame kvantitu pred kvalitou," nadviažem konverzáciu a natočím sa svojimi kolenami smerom do jej priestoru. Sedí s prekríženými nohami na vysokej barovej stoličke, drží si v ruke svoj pohár na stopke, v ktorom má aj tak naliaty len nealkoholický drink, a mne ako mužovi neuniknú dlhé rozparky na etnickej sukni, ktoré siahajú až po samotnú líniu hebkých stehien.
„Vaše oči. Trúfam si povedať, že skrývate ich pravú farbu," prehovorí s hrubším prízvukom pripomínajúcim nigérijskú Igboštinu, a rukou si uzavrie odhaľujúci rozparok, pretože jej neuniklo moje zízanie.
„A keby vám poviem, že sú pravé?"
„Nezmysel, to by ste museli byť nejaká nadprirodzená bytosť, až taká naivná nie som. Síce som verila tomu, že chlapi nie sú podrazácke svine, ktoré nechutne klamú do očí a klátia najlepšie kamarátky svojich snúbeníc, ale na toto ma nedostanete, milý neznámy. Zdravý rozum ma neopustil načisto," neveriacky ma spochybňuje nevediac, ako hlboko sa len mýli. Keby si totižto mala zdravý rozum, zlatko, nikdy by si sem za mnou neprišla a nenadviazala konverzáciu. Problém je len v tom, že kým ja ťa mám vcelku prečítanú, ty ma vnímaš iba ako záhadného chlapa, ktorého by si mohla využiť vo svoj prospech.
