Louisiana, New Orleans - mesto ako každé iné. Aspoň to si o ňom ešte donedávna Rosemarie Jane Sloanová myslela. Veľmi drastickým spôsobom však prichádza na to, že jej svet nie je taký, ako ho pozná ona, a poháňaná svojimi démonmi sa prebudí do reali...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Všade je tu tma. Úplná tma. Od začiatku môjho prebudenia pri tých troch čudákoch je všade ba až mystické temno, a ja sa na to najväčšie prekvapenie pohybujem, ako by som to tu poznala. Nikdy som si nebola vedomá toho, že mám takéto skvelé nočné videnie. Navyše moje senzitívne uši počujú klopotanie ihličkových topánok po podlahe a mám taký dojem, že onedlho mi nimi vyvŕtajú dieru do hlavy.
Zavreli ma do priestrannej izby s vysokými drevenými oknami v štýle artdéco, ktoré je príznačné akurát tak pre začiatok dvadsiateho storočia. Aj napriek môjmu obrazu nafúkanej kráľovnej školy som na hodinách dejepisu s pánom Ellenwoodom dávala pozor. Čiastočne to bolo kvôli jeho vymakaným pažiam v úzkej bielej košeli s vestičkou, ale podstatný je princíp.
Nie som uväznená v nejakom strašidelnom žalári a ruky nemám spútané v ťažkých kovových putách. Všetko je tu temnejšie a prísun denného svetla je minimálny, ba až absolútne žiadny, najmä kvôli dlhým čiernym závesom ťahajúcim sa až po samotný okraj podlahy.
Čo so mnou tí traja šialenci zmýšľajú? Samozrejme, typické. Toto sa môže stať jedine mne. Cestou zo silvestrovskej oslavy ma prepadne neznáme monštrum a ja sa prebudím v mentálnej inštitúcii akéhosi pohanského kultu, ktorý verí na výskyt upírov. Prečo ja?
Usadím sa na posteľ, nohy si uložím do tureckého sedu a zavriem oči, pretože tak ma to učil môj guru Annaliese bez priezviska, keďže momentálne si na neho nespomínam. Mali sme len jednu hodinu, pretože som tak dlho nedokázala sedieť na jednom mieste a opakovať tie kraviny, ktoré z jej úst vychádzali, ale možno to teraz zaberie.
Potrebujem odtiahnuť pozornosť od vonkajších vnemov a mentálne sa uvoľniť. Hej, to sa ti ľahko hovorí, Annaliese, ty si sa nezobudila na neznámom mieste a traja sexi divní bratia ti netvrdili, že si bola nedávno premenená na akéhosi upíra!
Dýcham, prijímam do pľúc kyslík a zbadám sa, že toto dýchanie je silené. Zastanem a pozriem sa nižšie na svoj hrudník. Nenadvihuje sa. Žiadny drobný náznak, že by moje pľúca mali za potreby dýchanie. Blúznim?
Toto nemôže byť reálne. Môj zovňajšok je v katastrofálnom stave. Blato na čiernych silonkách a norkovom kožuchu, ktorý som dostala na Vianoce od ocka a mamy. Obliekla som si ho naschvál, aby som sa mohla pred Kaylou predvádzať. Pravdaže som jej chcela urobiť napriek a zapríčiniť, aby od závisti vyletela z kože.
Tá potvora. Vysrala sa na mňa a niekam sa odpratala, a keďže sa môj drahocenný Drew ožral, musela som sa zabaviť nejako inak. Nemôžem sa sťažovať, každý sa so mnou chcel odfotiť, obletovali ma a obskakovali. Dylan sa na mňa celú noc lepil a pokúšal sa flirtovať, ako keby som ho neodhalila hneď zo začiatku a nezbadala, že mu ide len o to, aby sa mi dostal pod nohavičky. Prečo musia byť chlapci v mojom veku tak neskutočne tupí a priehľadní?
Aby sme si to teda zrekapitulovali. Hlúpa Kayla sa tesne pred polnocou niekam vytratila a nezdvíhala mi mobil, naposledy ju videli vychádzať von s Montym, odvtedy nemám od nej žiadne správy. Drew sa sťal do nemoty, čiže sa nekonal žiadny romantický bozk na privítanie nového roku a už vonkoncom sme neodratúvali posledných desať sekúnd spoločne. Sedela som na sedačke vedľa neho, keď sa pozvracal a následne do seba vylial ďalšie pivo. Nechutné.
