Abduction (Niall Horan)

34. časť- Mám ťa rada

„Nie, nie som tehotná,“ vydýchla si a ukázala mi tehotenský test.

Oči sa mi rozšírili a na perách sa mi vyčaril úsmev. V stotine som si ju pritlačil na hruď a silno som ju objal.

Ďakujem Bohu!

Možno to je odo mňa hnusné, ale som šťastný, že nie je tehotná. Nevedel by som si predstaviť život otca. Možno v ďalekej budúcnosti áno, ale teraz rozhodne nie.

„Nie si!“ zapišťal som a stlačil som ju ešte silnejšie. Viem, divne dávam najavo radosť, ale som šťastný! I keď si zaslúžim facku, som.

„Nevyčítam ti to,“ zašepkala.

Odtiahol som ju od seba a nechápavo sa zatváril. Čo mi nemá vyčítať? To, že ešte neplánujem byť otcom? Však to je samozrejmosť. Keď sa na to raz necítim, nemá mi čo vyčítať.

Pohľad Melanie

Vôbec mu nevyčítam, že sa teší, že nie som tehotná. Na jeho mieste by som robila to isté. Iste, že by som chcela dieťa, ale je tu menší háčik. Som si na sto percent istá, že to dieťa by v pokoji mohlo byť Liamove! Ten ma predsa znásilnil a skôr než to, čo sa stalo s Niallom.

Ale veľmi som šťastná, že v tom nie som. Neviem čo by som robila. Naozaj by sa o nás oboch postaral Niall, ako to včera povedal? Alebo len žartoval?

Ani neviem, ako by som mu povedala, že to dieťa by nebolo jeho, ale Liamove. Myslím, že ani nevie, že ma niekoľko krát znásilnil.

„Nechcela by si sa ísť prejsť? Myslím, že by nám obom v tejto situácií prospel čistý vzduch,“ uškrnul sa a ja som prikývla. Potrebujem čistý vzduch a samú by ma nepustil.

***

„Prepáč mi moje správanie,“ šepol, keď sme boli niekoľko metrov od domu. Pritisla som si čierny šál viac ku krku a vydýchla si. Najradšej by som bola za jar alebo leto. Zima mi už lezie hore krkom a to počasie je hrozné.

„To je v poriadku, chápem ťa,“ prikývla som a pozrela som sa mu do očí.

„Nie, nie je to v poriadku. Rád by som to napravil, ale neviem ako. Včerajšia večera sa nevydarila a rád by som to zopakoval,“ zastavil sa a otočil si ma tvárou k sebe. Pousmial sa a stisol jednu moju ruku. Srdce mi začalo rýchlejšie biť a rozklepali sa mi kolená. Neviem prečo sa to deje, ale je to čudné.

„Súhlasím. Vlastne som tú večeru pokazila ja.“

„Nevyčítaj si to.“

„Musím. Aj tak sa bojím. Musím to čoskoro dostať, inak neviem čo sa bude ďalej diať. Bolo by dobré potom zájsť ku gynekológovi. Lenže toho svojho mám v Londýne,“ mykla som plecami.

„Harry mi volal a chcel, aby sme prišli späť do Londýna.“

„A? kde je problém?“

Myslím, že radšej by som bola v Londýne, v prostredí kde to poznám, ako v Írsku, pre mňa neznámej krajiny.

„Ešte tam nechcem ísť. Predsa vieš, prečo sme odtiaľ odišli. Liam môže byť kdekoľvek. Nik nevie, kde sa práve nachádza.“

Všimla som si, že sa jeho obočie skrivilo a škaredo sa na mňa pozrel. To znamená, že téma Liam je pre neho stále neprijateľná. Tak isto, ako aj pre mňa. Len keď počujem jeho meno, dvíha sa mi žalúdok a chce sa mi plakať. Nikdy mu neodpustím to, čo mi spravil. Jednoducho si ma namotal na prst, využil a chcel ma zabiť.

„Hej, ani ja tam ešte nechcem ísť,“ pokrútila som hlavou.

„Tak ma napadlo, či by sme teraz nezašli do nejakej reštaurácie. Som hladný a aspoň trochu by to nahradilo včerajšok.“