Abduction (Niall Horan)

4. časť- Nahnevaná Melanie

Jeho ruky prechádzali po látke jeho trička, ktoré mi vyzliekol a bola som pred ním len v podprsenke. Cítila som jeho pohľad na mojej ehm.. časti tela, ktorú muži milujú.

„Krása,“ zamrmlal si popod nos.

„Uhm.“

Jeho dva prsty putovali od môjho krku až k dolnej časti.

Potichu som zavzdychala a on sa na tom zasmial. Stále ma provokoval a prechádzal po látke nohavičiek. Trochu som sa prehla v chrbte a ruky som zatláčala do postele, lebo som to už vydržať nemohla. Rýchlo som uchopila jeho tričko a prevliekla mu ho cez krk a hodila som ho na kraj postele. Uškŕňal sa na mňa a stále ma provokoval. Určite ho to bavilo.

„Hej, Niall, uhm,“ vletel do izby Harry, na čo si hneď zakryl oči. „to ju tu ideš naozaj pretiahnuť?“ ironicky sa zasmial a ruky si z očí hneď stiahol. Keď si všimol mňa, zalizol sa.

Načiahla som sa pre tričko, ktoré nebolo až tak ďaleko od nás a rýchlo som si ho obliekla.

„Dočerta, čo tu robíš?! Jasne som ti povedal, že hneď budeme späť!“ rozčuľoval sa Niall a krútil nad tou situáciou hlavou. Tiež si obliekol to tričko a postavil sa z postele a jednoducho odišiel. Nechal ma na posteli ležať samú, s Harrym pri dverách, ktorý ma vyzliekal pohľadom.

Začal kráčať k posteli. Rýchlo som sa posadila do tureckého sedu a zapozerala som sa na svoje nohy.

„Niall odišiel, nevyužijeme čas?“ prisadol si ku mne.

„Nie! To rozhodne nie!“ zamietla som jeho hlúpy nápad a odsunula som sa od neho.

„Hej, neodťahuj sa odo mňa!“ pritiahol si ma za nohy bližšie. Snažila som sa vyhnúť jeho očiam, ale nešlo to. Proste musela som sa do nich pozrieť!

„Tak fajn, pre tento krát to nechám tak, poďme sa spoznať,“ navrhol a na to som prikývla. Konečne jedna normálna veta z jeho úst. „kde by som začal. Si panna?“

Samozrejme, normálna veta, ktorá sa začala netradične. Nemalo by sa zo začiatku popýtať o rodine, priateľoch, záľubách? Nie, on vybalí toto.

„Áno, som,“ zaklamala som aj jemu a hneď som odvrátila zrak, lebo by som sa na tom začala smiať a jemu by došlo, že ho klamem.

„Podľa mňa nie si,“ pokrútil hlavou.

„Čo? Ako si na to prišiel?“

„Takže nie si?“ uškrnul sa.

„Som!“

„Nemyslím si to. Už len preto, že keď som vám sem vtrhol, nadržanosť z teba normálne že sršala. Kebyže vám sem neprídem, by si sa na neho vrhla. Nie on na teba, ale ty na neho. A to teda podľa mňa nebýva u panien,“ nadvihol jedno obočie.

On sa v tomto inak vyzná! Dych sa mi zasekol a s otvorenými ústami som na neho pozerala. Ako je možné, že to vie? What?

„Takže nie si panna, že?“ vytrhol ma z myšlienok.

„Ale som!“

„Ja si to nemyslím, môžeš ma presviedčať koľko chceš, ja si to nebudem myslieť nikdy.“

„Poďme sa baviť o normálnostiach!“ pokrútila som hlavou.

~~~

Od toho ‚incidentu‘ ,inak to nazvať neviem, ubehli už dve hodiny a Niall bol bez nálady. Stále behal z jednej strany na druhú a popod nos si mrmlal všetky možné nadávky, vo všetkých druhoch jazykov.