Abduction (Niall Horan)

5. časť- Liam

Jeho pery sa mohutne pritlačili na tie moje a začal ma nenásytne bozkávať.

Po chvíľke ničnerobenia som sa schopila a bozky som mu začala oplácať. Prsty som mu zamotala do jeho prefarbených blonďavých vlasov a užívala som si túto romantickú chvíľku s mužom, čo ma uniesol.

Všetka zlosť sa niekam vyparila a už len som vnímala ten bozk.

 „Niall! Liam volal, že o 15 minút sa máte stretnúť pri starej budove, vieš ktorej!“ znova našu chvíľku prerušil Harry.

Prečo to robí?! Prečo vždy vie skaziť niečo pekné.. počkať, práve som povedala niečo pekné? Nepodaj sa mi to páčilo!

„Čo? Čo zas chce?!“ romantik sa zmenil na diabla a už len rožky mu chýbali a bol by kompletný.

„Našiel nejaké.. uhm.. dievča,“ pretočil očami a určite sa snažil to nejako vyhovoriť, aby som nespoznala o čo ide, ale nešlo mu to, „má pre teba.. však tam choď, on ti to povie!“ ukázal na dvere a Niall sa rýchlo rozbehol preč.

„Ak- aké dievča?“ vystrašene som a pozerala na Harryho, ktorý sa uškŕňal.

„Nemusíš sa báť, tvoj princ príde čoskoro domov a môžete pokračovať vo vašom ničnerobení,“ zasmial sa a posledné slovo naznačil úvodzovkami.

„Nebuď sprostý,“ pretočila som očami a založila som si ruky na hrudi. Zapozerala som sa na zem, ktorá bola špinavá. Zišlo by sa im tu upratať, ale ja to neurobím.  

„Prosím? Ja nemám byť sprostý? Váž slová. Keďže svoju zlosť nemôžeš vybíjať na Niallovi, na mne taktiež nebudeš! Myslíš si, že aká si tu hviezda, keď ťa už pobozkal, že? Ale neboj sa, však ty na to doplatíš!“

 

Pohľad Nialla

Nasadol som do auta a ponáhľal som sa na dohodnuté miesto. Naozaj som zvedavý, aké dievča má ten človek na mysli. Neviem čo odo mňa chce, ale my sa kontaktujeme možno tak raz za mesiac alebo štvrť roka. A to je vtedy, keď sa potrebujem nejakej slečny zbaviť, keď ma už prestane baviť. Nemôžem ju nechať ísť späť, do sveta. Niekomu by o mne povedala a ja by som skončil vo vezení. Tak to nie!

Zaparkoval som kúsok od starej budovy a kráčal som zasneženým chodníkom. Mohol som si vziať teplejšiu bundu, v tejto mi je trochu chladno.

„Hej, Niall,“ potľapkal ma po pleci. „Dorazil si,“ uškrnul sa a z vačku vylovil cigaretu. „dáš si?“

„Nie, už nefajčím,“ skrčil som nos a snažil som sa nevdýchnuť ten smrad z cigarety, ale žiaľ márne.

„Zmenil si sa,“ pozrel sa na druhú stranu a vzzdychol si.

„Čo potrebuješ?“

„Nejako rýchlo? Nebodaj sa niekam ponáhľaš,“ začal ma podpichovať.

Neznášam, keď si robí zo mňa srandu a potom sa čuduje, že som na neho nahnevaný a mám chuť mu dať jednu do zubov.

„Vyklop to, Harry niečo začal,“ pretočil som očami a pozorne som sledoval každý jeho jeden pohyb rukou, keď si dával do úst cigaretu. Žeby raz urobím výnimku a taktiež si zapálim? Nie, Niall, prestaň! Napomenulo ma moje podvedomie, za ktoré nie som dvakrát nadšený. Vždy mi radí robiť veci, ktoré ja nechcem. NIE, nie som chorý, len je to celé zložité.

Moje podvedomie mi chce dobre, lenže ja neviem čo znamená slovo dobre.

„Mám pre teba vyhliadnuté ďalšie dievča. Pekný kus, blondína, hnedé oči a býva odtiaľto len kúsok,“ zalizol sa a zvyšok cigarety hodil do snehu.