Abduction (Niall Horan)

27. časť- Niallova priateľka?

Pohľad Melanie

Zas a znova som spravila tú istú vec. Niečo nie je so mnou v poriadku. Znova som mu dokázala odpustiť niečo, za čo by mal schytať pár faciek on, nie ja. Pohľad  do jeho modrých očí mi nerobí dobre. Raz v nich vidím zlosť a raz strach. Strach o mňa, čo nedokážem pochopiť. Ak v jeho očiach naozaj vidím strach, hrozí mi niečo? Mám sa o svoj život báť ešte viac?

I keď ma to líce neskutočne štípe, dokázala som mu to prepáčiť. Nerozumiem, ako som to dokázala. Predsa mi ublížil fyzicky, a to by si nikto nenechal, no, ako vidím, až na mňa. Znova sa zo mňa vykľula dobrá víla a citlivka, ktorá bola ovplyvnená človekom, ktorý ma neskutočne úžasné oči a pri pohľade do nich sa stráca. Dokonca som celú noc kvôli jeho agresivite preplakala a chvíľu som premýšľala, či si niečo nevyvediem. Ale som predsa silná žena, ktorá v živote zvládla omnoho horšie veci, ako jedna facka.

Niall opustil dom približne pred pätnástimi minútami a medzitým sa sem dovalil Louis, ktorého Niall poprosil, či by ma nepostrážil. Bojí sa, že utečiem. Úprimne, teraz ani utiecť nechcem. Vôbec neviem kam by som ušla, predsa to tu nepoznám a ak by som aj chcela ujsť, neviem, kde by som spala.

S Louisom sme si niekoľko minút vymieňali pohľady, až kým to oboch neprestalo baviť a Louis neprehovoril. Svoj zrak uprel na moje líce a povzdychol si.

„Zbil ťa?“ spýtal sa začudovane a keďže už aj vedel odpoveď, pretočil očami.

„Včera.“

„Mal k tomu nejaký dôvod?“

„Ja neviem, Louis. Ja som mu trochu vynadala, povedala som mu aký vlastne je a on mi dal facku,“ povzdychla som si a zrak som upriamila na zem. Pocítila som Louisovu ruku na mojom chrbte, ako ma po ňom jemne hladká.

„Určite to nechcel,“ hovoril na obranu svojho kamaráta, ktorý ho toľko krát nazval rôznymi prezývkami, že ja na jeho mieste by som sa zbalila a prerušila všetky naše kontakty.

„Louis, obaja vieme, že raz by to prísť muselo. Prišlo to teraz, tak budem mať na chvíľu pokoj. Aj keď mi nie je dvakrát príjemné byť s červeným fľakom na líci, ktorý pomaly chytá farby mierne do fialkasta.“

„Netráp sa kvôli tej facke. Viem, že si mu odpustila,“ pousmial sa a mne to aspoň na chvíľu zdvihlo náladu. Jeho úsmev mi spôsobil aspoň pár minútové myslenie na inú vec a nie na tému, o ktorej sa práve bavíme.

„Áno, je to hlúpe, ale nedokázala by som sa viacej hnevať. Nechápem sa,“ pokrútila som hlavou a snažila som sa nájsť v hlave vysvetlenie na to. Prečo to nedokážem?

Louis len mykol plecami a odpil si z pohára, ktorý bol položený na konferenčnom stole.

„Rád by som vedel tvoj názor na Nialla,“ chrbtom ruky si pretrel mokré pery a zadíval sa svojimi kukadlami na mňa. Uprene ma pozoroval a to mi v tejto chvíli nerobilo dobre, keď musím hovoriť o Niallovi.

„Prečo to chceš vedieť?“ nedalo mi to.

„Lebo ma to zaujíma. Obaja v poslednej dobe vyzeráte dosť zvláštne a chcem vedieť, prečo,“ rukou si vošiel do vlasov, ktoré mal rozhádzané po celej hlave. Nemal ich nijako špeciálne vyčesané, ako to máva napríklad Niall. Určite hrebeň ani nepozná. Stačí mu zatriasť hlavou a každý pramienok vlasov sa uloží tak, ako chce. Vlastne, dalo by sa to nazvať aj vtáčím hniezdom, ale určite by ho to urazilo a ja neurážam ľudí.

„Neviem, nemám na neho názor. Len mi v jednu chvíľu príde dosť hrubý a v druhej chvíle dosť milý, nerozumiem, prečo sa tak správa. Chvíľu sa hrá na hrdinu, ktorému patrí celý svet a potom sa hrá na milého človeka, ktorému na všetkých záleží,“ na chvíľu som zatvorila oči a vydýchla som. Naozaj netuším, čo si o ňom myslím. Je to zlý človek, ktorý ale má v sebe skryté dobro, ktoré by najradšej vypustil na povrch, ale niečo mu v tom bráni. Sľúbila som mu, že mu pomôžem, a svoj sľub dodržím. Teda, aspoň sa o to pokúsim.