Abduction (Niall Horan)

41. časť- "Čo ste s ním spravili?"

Liamove telo padlo na zem a z ruky mu vypadla zbraň, ktorá taktiež dopadla na zem a urobila menší buchot. Ale nie až taký, ako Liamove telo.

Zhlboka som dýchala a Niall takisto. Jeho ruky boli omotané okolo môjho trupu a tlačil si ma k sebe, čím ma chránil a ja som cítila, že som aspoň trochu v bezpečí.

Niekoľko minút medzi nami panovalo hrobové ticho, ktoré narúšalo len naše nepravidelné dýchanie a nechápavé pohľady. No nakoniec sa Louis ujal slova. Motal sa mu jazyk, ale myslím, že v tejto situácií by sa každému motal.

"Č-čo..? On je.." zastavil sa a chytil sa za srdce a oprel sa o stenu, aby nepadol. "..mŕtvy?" dodal a pohľad upriamil na Nialla, ktorý si ma stálo tisol k sebe a Louisovi oplácal nechápavé pohľady.

"Oh.." zháčila som sa, keď som znova sklopila zrak a naskytol sa mi pohľad na mŕtve telo, ktoré ležalo v kaluži krvi.

Na Niallovi bolo vidieť, že nemá chuť povedať niečo. Jeho silný tlkot srdca jasne signalizoval, že tiež tomu nemôže uveriť. Ako aj ja a Louis.

"Niall...p-povedz niečo," súril ho Louis.

Pokrútil hlavou a jeho ruky, ktoré boli ešte pred necelou sekundou obtočené okolo môjho trupu, sa voľne spustili pozdĺž jeho tela.

"C-choď do izby," ozval sa Niallov hrubý hlas. Jasne som vedela, že to odkazuje mne. Bez slova som odišla z miesta činu a vošla do našej spálne. Sadla som si na posteľ a nohy si pritiahla bližšie k telu a bradu oprela o kolená.

Práve som bola svedkom toho, ako sa Liam zastrelil.

Samovražda?

No určite. Keby že toto poviem na polícií, neuverili by mi. Som si vedomá toho, že ak zavolajú políciu, bude sa to riešiť a polícia to nenechá iba tak. Určite si predvolajú aj mňa a budú chcieť vedieť moju časť, čo si o tom myslím a čo všetko som videla a prečo sa to stalo. Ale keby že toto odo mňa budú chcieť, musela by som priznať, že on išiel po mňa, lebo bol únosca. Oh, to tak čudne znie. A chcel ma vziať človeku, ktorý ma uniesol skôr než on. A z toho by vyšlo, že Niall za všetko môže a išiel by do vezenia. A mňa by našli, ako obeť, ktorú pred pár mesiacmi uniesli. Ale ja sa neberiem už ako unesená. Myslím, že ani Niall ma už neberie ako svoju obeť. Takže z toho všetkého vyplýva, že to nesmú nahlásiť na polícií, inak prídem o Nialla! A o Louisa taktiež, lebo by ho brali ako Niallovho komplica a do vezenia by šiel aj on. Mňa by vrátili do Anglicka a žila by som opäť nudný život.

Je čudné, ak poviem, že som si na tento život zvykla? Teraz by som si už nedokázala predstaviť život, v ktorom by sa nič zaujímavé nedialo. Takto aspoň budem môcť raz hovoriť, že som bola pri všetkých týchto veciach a viem ako to chodí.

Bože!!!

Ale čo urobia s mŕtvym telom? Pôjdu ho zahrabať do záhrady? Zabalia ho a vyhodia do smetného koša? Vyhodia na ulicu a nechajú ho napospas?

Príliš veľa myšlienok! A to nie je dobré. Musím sa upokojiť.

Vzala som čistú osušku a stále so srdcom v hrdle som kráčala po chodbe. Pomalým krokom som sa blížila ku kúpeľni, kde som si napustila vlažnú vodu a ľahla si do vane.

Snažila som sa uvolniť, ale moc sa mi to nedarilo. Stále mi utekali myšlienky k Liamovi.

Čo ak..?

Po pol hodine som vyšla z vane a zabalila sa do osušky a postavila sa pred zrkadlo. Slabé kruhy pod očami, svetlá pokožka a sklesnutý úsmev. Takto vyzerala práve moja tvár.