Abduction (Niall Horan)

44. časť- Karma je sviňa

Otázka na konci príbehu! :) Prečítajte si, prosím :) xx

"Dobré ráno," zobudil ma známy hlas, vychádzajúci z ľavej strany. Otočila som sa tam a zazrela som pár modrých očí, ktoré uprene hľadeli na mňa. 

"Mhm," zamrmlala som a otočila som sa mu chrbtom a znova zatvorila oči. Zdal sa mi veľmi pekný sen, v ktorom mi opätoval lásku. Dokonca mi aj povedal, že mi je láska opätovaná. Je to čudné, lebo pri týchto slovách ako keby som zaspávala a zároveň sa mi snívali. 

"Ako si sa vyspala?" pokúsil sa o rozhovor. Lenže ja nemám záujem viesť s ním nejaký rozhovor alebo sa hneď po zobudení rozprávať. Som viac unavená než včera večer. Ani neviem koľko hodín som spala. Ale určite dosť, keďže som dolámaná. 

"Daj mi 5 minút, kým sa zobudím," prehovorila som do vankúša. Oči som mala stále zatvorené. Chcela som si ešte trochu pospať, ale hneď ma napadlo, že to by som potom z postele už nevyšla. Nohy som zhodila z postele a dopadli na mäkké papuče, patriace mne. Vsunula som do nich nohy a posadila sa na posteľ a pretrela si rukou tvár. 

"To nebolo ani 5 minút," zachichotal sa.

Ha-Ha, veľmi smiešne. Poznamenala som sama sebe v duchu a pretočila očami. Je divné, že sa zrazu hrá na milého, keď včera bol hnusný. Neuvedomuje si, že ma ničí aj jeho správanie? Aha, vlastne, ani sa nečudujem. 

Pohľad som upriamila na voľne položenú ľavú ruku na mojom kolene a pichlo ma u srdca. Tá bolesť. Akože som ju doteraz necítila a zrazu ako som sa na to pozrela, ma to znova začalo štípať? Chytila som si porezané zápästie a ušla do kúpeľne. Ale pri dverách ma už brzdili jeho ruky.

"Nie, kam si sa rozhodla ísť?" ustarostene sa ma spýtal a pozrel sa mi hlboko do očí. Znova som tam videla ten strach, ktorý som v nich videla aj včera. Prestala som sa mykať a vydýchla som si.

"Do kúpeľne."

"Tam nejdeš!"

"Musím si umyť tvár a obviazať ruku," pretočila som očami. Jeho stisk povolil a nechal ma prejsť okolo neho- do kúpeľne. 

"Ale idem s tebou!" zahlásil a už som ho mala v pätách. Potočila som hlavou a videla som, ako ma uprene pozoruje. Každý jeden môj krok, čo som spravila. To ak sa bude teraz takto správať, skončím na psychiatrií. A on taktiež. 

Vošla som do kúpeľne a postavila sa k umývadlu rukami som sa oň oprela a zahľadela sa na svoj odraz v zrkadle. On stál hneď za mnou a sledoval ma. Je to choré. 

"Aspoň sa otoč," šepla som, "je mi to nepríjemné."

"Fajn."

Poslúchol.

Otočil sa a ja som v pokoji mohla vykonať rannú hygienu. 

"Fajn," povedala som a odkráčala z kúpeľne preč. A opäť s kým v pätách? S ním. 

"Musíš ma stále prenasledovať?" Rozhodila som rukami a nahnevane sa mu pozrela do očí. Zamračil sa a prikývol.

"Musím. Nechcem, aby si niečo zlé urobila."

"Čo zlé?" spýtala som sa, lebo neviem, čo tým myslí. Zlé ako utiecť alebo zlé ako ublížiť sama sebe?

"To, čo včera," šepol a sklopil zrak.

"Ale, odkedy ťa zaujímam ja? Včera to bolo ináč, si spomínam," doširoka som sa usmiala a otočila sa na päte a kráčala do kuchyne. Je ráno a to znamená, že je čas na raňajky. Rozmýšľala som, či mám urobiť aj jemu alebo je schopný urobiť si raňajky sám. Ale nebudem sviňa a urobím aj jemu.