Abduction (Niall Horan)

8. časť- Ja nemôžem

Obaja vošli do obývačky a Liam mi daroval úsmev. Úsmev som mu opätovala a prezerala som si ho od hlavy až po päty. Mal na sebe biele tielko a na ňom koženú bundu a bledé rifle, ktoré mu boli do polky zadku. Má dobrý štýl.

„Čo si želáš?“ z premýšľania ma vytrhol Niallov nechutne príjemný hlas. Na neidentifikovateľný pohľad, takže som nemohla určiť, či je nahnevaný alebo nie.

„Prišiel som pozvať Melanie von, samozrejme s tvojim súhlasom,“ pozrel sa najprv na mňa a potom svoj zrak uprel na Nialla, ktorý skrivil obočie a pozeral na neho s otvorenými ústami.

„No, tak to sa môžeš na päte otočiť a ísť domov. Lebo ja ju nikam nepustím!“ už nebol pokojný. Bol nahnevaný. Zúžil oči a ruky si schoval do vačkov na mikine.

„Prečo nie? Prečo nemôže ísť znova von?“

„Lebo som to povedal! Si snáď hluchý a slepý zároveň? Bež  si uniesť nejaké dievča a ber si ju von a o ňu sa nestaraj,“ schmatol ho za lakeť a viedol ho ku dverám.

„Spamätaj sa,“ s týmito slovami opustil Liam tento dom a Niall si vydýchol.

„Konečne je preč,“ zamrmlal si popod nos, ale dobre som to počula. „nechápem o čo mu išlo. Je už po ôsmej večer. Čo čakal že ťa pustím? Pff, idiot,“ pretočil očami, keď sa vrátil späť do obývačky.

„Nemám na toto slov,“ pokrútila som hlavou a nahnevane som odišla hore do spálne.

„Tak nemaj!“ ozval sa Niall.

Pohľad Nialla

Bolo niečo pred pol nocou, keď sa mi začali zatvárať oči a šiel som si aj ja ľahnúť. Ona odišla asi pred troma hodinami, ak nie aj viac. Určite už dávno spí a sníva o niečom peknom, keďže jej život pekný nie je. som si vedomý toho, že som jej znepríjemnil život, ale môžem ja zato? Áno.

Došiel som potichu do spálne a všimol som si mierne osvetlenú jej tvár, vďaka mesiacu. Ten spôsobil, že som mohol vidieť, ako má zavreté oči a pokojne oddychuje.

Na moje prekvapenie som sa pousmial a pristúpil som k posteli, aby som ju mohol lepšie pozorovať. Pery mala vytvarované to mierneho úsmevu, ruky mala položené na paplóne a vyzerala veľmi pokojne. Jasné, keď spí. Vošiel som aj ja pod perinu a oprel som sa o lakeť a ešte asi desať minút som ju sledoval, až kým sa nepomrvila a ja som rýchlo hodil hlavou na vankúš, lebo som si myslel, že sa vzbudila. Ale nie, spala ďalej, len sa otočila na pravý bok.

Urobil som niečo, čo som neplánoval spraviť žiadnemu dievčaťu. Jemne som ovinul ruky okolo jej trupu a pritisol som si ju bližšie k telu a daroval som jej letmý bozk do vlasov.

Privrel som oči a vdychoval som jej vôňu vlasov. Použila môj šampón.

Po chvíľke sa mi podarilo zaspať, stále s rukami omotanými okolo jej trupu.

Pohľad Melanie

Zobudili ma slnečné lúče, ktoré mi svietili rovno do tváre. Pocítila som niečie ruky okolo môjho brucha. Pousmiala som sa.

„Eric..“ vzdychla som. Stratila som dych, keď som sa otočila a uvidela som Nialla, ktorý ma objímal. Nemohla som tomuto uveriť. On má svoje ruky okolo môjho tela.

Snažila som sa vyslobodiť z jeho zovretia, ale nedarilo sa mi to.

„Ni-Niall, zobuď sa,“ buchla som ho do ramena, na čo hneď otvoril oči a vyľakal sa. Tiež by som sa zľakla.

„Oh, čo sa deje?“ pretrel si tvár a konečne moje telo bolo vyslobodené.

„N-nič ja len.. nič,“ sklopila som zrak a postavila som sa z postele. Natiahla som sa, aby som rozhýbala zamrznuté svaly  a zívla som si.