Abduction (Niall Horan)

2. časť- Pokus o útek

„Stále čakám na tvoju odpoveď a dúfam, že sa jej čoskoro dočkám,“ bruškami prstov bubnoval o stôl a netrpezlivo sa na mňa pozeral.

„Ja.. vlastne.. nemám,“ sklonila som hlavu a z oka mi vypadla slza a dopadla rovno na drevený stôl. Aby som sa vyhla kontaktu s jeho očami som pozorovala ten stôl.

„Hm, myslel som si. Keby si aj mala, už by si ho teraz nemala,“ mávol rukou a uprene ma sledoval.

„M-môžem sa niečo spýtať?“ nesmelo som sa aj ja na neho pozrela a sledovala som, ako mu z očí vykúkala zlosť.

„Pýtaj sa.“

„Ako a prečo som sa sem dostala?“ odvrátila som zrak a sledovala som vázu, ktorá bola v strede tohto pekného stola. Žiaľ, váza bola bez jediného kvetu. Asi slúži ako nedokončená dekorácia.

„Neboj sa, raz sa to dozvieš,“ postavil sa od stola a otvoril chladničku a vybral z nej dve škatuľky, ktoré položil na stôl a otvoril ich. „jedz,“ nakázal mi.

„Nechcem,“ namietala som.

„Melanie, jesť budeš keď ti to prikážem!“

„Nie som hladná.“

„Odmietaš robiť to, čo som ti prikázal. Vieš že by mal nasledovať trest?“ uškrnul sa a zo škatuľky si vybral kebab v tortile a začal to do seba tlačiť.

„Ak-aký je trest?“ so strachom v očiach som ho pozorovala. Znova sa uškrnul a utrel si ústa servítkou, ktorá bola pekne poskladaná vedľa tej vázy, v strede stola.

„Tresty sú nasledovné,“ odložil kebab naspäť do škatuľky a preplietol si prsty na rukách a položil ich pred seba na stôl,

„1. stupeň- bičovanie nôh alebo stehien. Trikrát môžeš odmietať robiť to, čo ti prikážem.

2. stupeň- bičovanie rúk. Štyrikrát môžeš odmietať robiť to, čo ti prikážem.

3. stupeň- bičovanie chrbta, poprípade aj prednej časti tela, to znamená napríklad brucho. ale toto nebýva ž tak často, len keď ma poriadne nahnevajú. Tento stupeň budeš absolvovať vtedy, keď ma sedemkrát neposlúchneš. To znamená, že za sebou budeš mať bičovanie nôh aj rúk. Tento stupeň je najdrsnejší, pri ktorom žiadne dievča nevydržalo,“ na tvári sa mu vyčaril diabolský úsmev a oheň v jeho pekných očiach sa zvyšoval.

Moje ruky sa z ničoho nič začali triasť a srdce som mala niekde v hrdle. Potili sa mi dlane a vydesene som sa na neho pozerala.

„T-ty máš bič?“ vypleštila som na neho oči dúfajúc, že si zo mňa uťahuje.

„Keby len jeden, zlatko,“ poslal mi vzdušnú pusu a v sekunde mnou prebehlo niekoľko mrazov po sebe. Radšej som rýchlo uchopila ten kebab a s odporom som ho do seba tlačila. Nechcem zažiť tie ukrutné bolesti spôsobené tou diabolskou vecou.

~~~

„Bež sa okúpať!“ prehovoril počas nejakého nudného filmu, na ktorom sa celú dobu zabával. Mne vôbec neprišiel smiešny. Skôr trápny.

„Idem,“ rýchlo som sa postavila z pohovky a vybehla som schody a postupne som pozerala do každej izby, aby som našla kúpeľňu. Niektoré dvere boli pozamykané a niektoré dvere zas boli zaseknuté, takže s nimi nešlo pohnúť. Nato, že je toto krásny moderný dom je nepochopiteľné, že tu má zaseknuté dvere, ktoré sú síce otvorené, ale nejde s nimi hýbať.

Keď som našla kúpeľňu, vydýchla som si a zaliezla som dnu. Všetko špinavé oblečenie som položila na malú poličku vedľa vane, ktorá je určená na šampóny, ktoré tam neboli. Možno tak jeden alebo dva.