Abduction (Niall Horan)

14. časť- Ide sa do akcie

„Si pripravený?“ spýtal sa ma Harry, keď sme sedeli v aute, neďaleko Liamovho prechodného domu. Zayn dal asi pred desiatimi minútami vedieť, že ho vidí prichádzať, čo nám obom vyčarilo mierne úsmevy na tvárach.

„Jasné, stopercentne,“ uškrnul som sa, „Ide sa do akcie!“

Zabuchol som dvere od auta a kráčali sme po zamrznutom chodníku k tej chatrči. Harry kráčal vedľa mňa s rukami vo vačkoch a niečo si šomral popod nos.

„Čo?“ nastražil som ucho a pritlačil som sa k nemu. 

„Nič, lenže je hrozná zima, mali by sme pridať do kroku, bude to naozaj namáhavá akcia. Dostať sa cez ten vysoký plot a uistiť sa, či je stále v tej izbe a dostať ju von cez okno, budeme sa musieť snažiť,“ pozrel sa na mňa. Zúžil som oči a prikývol som.

Má pravdu, naozaj to bude ťažké. Ťažšie, než som si myslel.

Pohľad Melanie

Prstami som si hladila ľavú ruku. Včera sa stalo niečo omnoho horšie, ako keď ma znásilnil. Samozrejme, znova ma znásilnil, už druhýkrát, a keďže som  nechcela spolupracovať, zaobchádzal so mnou ako so starou hračkou, ktorú odmietlo prijať malé dieťa. Zhodil ma na zem a potom ma pritlačil k stene, kde som nariekala a prosila som ho o odpustenie, lenže neovládol sa a surovo ma začal biť do ľavej ruky.

Bojím sa, že ju mám teraz zlomenú. Hrozne ma to bolí.

Počula som nejaký buchot, ktorý vychádzal z vonka. Dosť som sa vyľakala a hlavu som sklopila smerom k zemi a snažila som sa zadržať dych.

Neviem prečo to robím, ale mám pocit, že je po blízku niekto zlý, veľmi zlý.

„Hej,“ hrubý hlas vychádzal z vonka. No teraz sa bojím ešte viac. Privrela som oči a tvár som si položila na kolená a snažila som sa myslieť pozitívne. Nie je to nikto zlý, nikto mi neprišiel ešte viac ublížiť.

„Chceš ma zabiť?!“ druhý hlas, ktorý som už niekde počula, ale nevedela som ho nikomu zaradiť. Komu môže patriť?! Z oka mi vypadla slza, ktorá sa vsiakla do mojich roztrhaných Niallových teplákov, ktoré mi ešte odvtedy zostali. Sú dotrhané preto, lebo Liam nezniesol pomyslenie, že tie tepláky sú Niallove. Niall! Čo ten tak teraz môže robiť? Kebyže si všimol, že som preč, ale určite nie. Myslím si, že na mňa zabudol a začal si hľadať ďalšie dievča, ktorému by mohol ubližovať.

„Poď,“ počula som čoraz lepšie ten hlas. Dosť hrubý a chrapľavý. Koho to je?! preboha, Mel, spomeň si! Zalovila som hlboko v pamäti, ale nedokázala som ho vôbec nikomu priradiť. Prečo?

Z premýšľania ma vytrhli kamienky, ktoré udierali do toho celkom vysokého okna, ku ktorému som nedočiahla. Začala som fňukať ešte viac.

„Davaj!“ znova ten istý hlas. Čo sa to deje?!

Zrazu trochu väčší kamienok prerazil sklo a pristál pod mojimi nohami, na zemi. Od strachu som zakričala a sledovala som tú dieru v okne. Rýchlo som sa postavila z postele a utekala ku dverám, pri ktorých som si kľakla a objímala si kolená.

„Melanie!“ hlas bol omnoho zrozumiteľnejší. Počkať.. niekto kričí moje meno!

Vo vnútri skončil ďalší kameň, ktorý spôsobil ďalšiu dieru v skle. Znova som zakričala.

„Melanie, ozvi sa!“

„K-kto ste?“ môj hlas bol zlomený. Nedokázala som povedať súvislú vetu. A vlastne, celé moje telo je ochabnuté a nedokážem s ním ľahko pohnúť. Cítim sa už ako kosť a koža.