Abduction (Niall Horan)

26. časť- Rada ťa nakopem

Mám pocit, že mi čoskoro vybuchne hlava. Vôbec neviem, čo sa včera dialo. Chytila som sa za hlavu a zakňučala. Otvorila som oči a vedľa seba som uvidela spiaceho Nialla, bez trička. Po brucho mal prikrývku. Mala som pekný výhľad na jeho krásne telo.

keď som zrakom prešla od Nialla k sebe, vystrašene som sledovala svoje nahé telo, na ktorom bola iba prikrývka. Pred ústa som si dala ruku a nechápavo som skúmala naše veci pohádzané okolo nás. Kristepane, len to nie. Samozrejme, hneď som myslela na najhoršie, čo sa v pokoji ani udiať nemuselo.

Vstala som z postele a rýchlo som utekala aj so svojimi vecami do kúpeľne, kde som si ich opäť obliekla. Pri pohľade zo zrkadla som skoro skolabovala. Mala som obrovské kruhy pod očami a strapaté vlasy viac než ježibaba. Z ničoho nič som pocítila hroznú bolesť hlavy a jediné na čo si spomínam je, že včera som sa trochu opila.

Pomaly som zišla dolu, do obývačky a zarazila som sa, keď som uvidela obývačku hore nohami. Všetko tu bolo porozhadzované a niekoľko fliaš alkoholu bolo pováľaných po zemi.

„Oh, čo kričíš?" vyľakal ma Niallov hlas, ktorý som teraz vôbec nečakala. Ruky som mala pred ústami a stále sledovala ten svinčík. „do riti," poškrabkal sa za hlavou, keď sa pozrel tam, kam som pozerala ja.

„Niall? Čo sa včera stalo?" strelila som po ňom pohľadom a v tej chvíli ma neuveriteľne rozbolel zadok. Privrela som oči a zhlboka som sa nadýchla.

„Nepamätám si, lenže ráno som sa zobudil nahý," pokrútil hlavou a povzdychol si. Celú si ma prezrel a keď sa pohľadom zastavil na mojej tvári, zamrmlal si niečo a chytil sa za čelo. V jeho tvári som videla zhrozenie a strach? Neviem čo som v jeho očiach videla.

„Oh nie. Len mi nepovedz, že sme spolu.. spali?" vypleštila som na neho oči a on si nervózne zahryzol do spodnej pery a sklopil zrak. „božemôj," chytila som sa za čelo a snažila sa myslieť na tie najpozitívnejšie veci na svete. Pomôže mi myslenie na usmievavého bieleho zajačika veselo poskakujúceho po lúke s mrkvičkou v ruke. No, som hodná ísť na psychiatriu. Božemôj, ako sa to mohlo stať? Ako som sa s ním mohla vyspať? Pamätám si len kúsok z toho, ale to oblečenie okolo nás. Bože, prosím, nie!

***

Už pol dňa sa úspešne vyhýbam Niallovi. Po tom, čo som dnes ráno s hrôzou zistila, nedokázala som sa mu pozrieť do tváre a jednoducho som musela byť sama.

Keď sa mu pozriem do tváre, nič iné má v tej chvíli nenapadá, len vedieť, akého veľkého ho má a či som to včera chcela aj ja alebo ma k tomu prinútil.

Chcem vedieť odpovede na tieto otázky, ale bez očného kontaktu a.. bolo by asi trochu blbé sa ho to pýtať.

A ani chuť nemám rozprávať sa s ním, i keď to každú chvíľu príde, viem to.

O každú sekundu rozvalí dvere a.. ani som nenechala dopovedať vetu vo svojej mysli a dvere boli rozčapené.

„Vyhýbaš sa mi?" zamračil sa na mňa a svoju otázku povedal viac menej s odporom.

Pokrútila som hlavou a snažila som sa mu nepozrieť do očí, i keď to v tejto chvíli bolo to najťažšie, čo som kedy robila. Svoj pohľad som uprela na lampu na nočnom stolíku a prikrývku si pritiahla viac k telu.

„Ohh.. hej, Niall," v hlave sa mi rozozvučala táto veta. Striaslo ma, keď som si uvedomila, že je to vlastne menšia spomienka na to, čo sa včera dialo a nič si z tej pekelnej noci nepamätám. A teraz sa mi vybaví táto veta.. ugh. Po tele mi prešiel mráz, keď som zrak premiestnila pred seba a skenovala som posteľ. Posteľ, na ktorej sa včera diali nepekné veci! A ja tu teraz na nej sedím.. a premýšľam nad nechutnosťami! Kristepane!