Abduction (Niall Horan)

6. časť- Zničíme ho

„Nič, prečo?“ posnažil sa o úsmev, lenže moc mu to nešlo.

Pokrútila som hlavou a taktiež som začala pozerať ten šport, čo práve išiel v televízií.

~~~

Druhý deň tiež nebol o nič lepší. Niall mi stále pripadal taký nesvoj. Ani mi nenadával a na moje prekvapenie, ani mi nedával žiadne príkazy.

Dnes som ani Harryho nevidela. Včera večer niekam išiel a zatiaľ sa nevrátil. Nebojím sa o neho, ale mám menšie obavy, či sa mu niečo nestalo.

„Hej, dnes príde môj.. ehm.. kamarát na večeru. Láskavo niečo poriadne navar,“ prísne na mňa pozrel a vytrhol ma z myšlienok.

A ja som si myslela, že aj tento deň bude taký pokojný bez príkazov, ako včerajšok.

„J-jasné. Čo také?“ zakoktala som sa, keď som videla, ako si päsťou buchol do dlane. Trochu ma to znepokojilo. Ako keby mi chcel naznačiť, že keď ho neposlúchnem, bude naozaj zle.

„Neviem, nechám výber jedla na teba. Proste nás prekvap a urob niečo dobré,“ mykol plecom a s vážnym pohľadom odišiel, predpokladám že do obývačky. Ako inak.

Povzdychla som si a začala som v pamäti loviť niektoré recepty, ktoré sa počas môjho bývania s.. Ericom.. na mňa prilepili.

Už to mám! Urobím moje obľúbené jedlo. Vyprážaný syr so zemiakmi. Recept viem už aj odzadu, tak nebude problém to urobiť. Len aby mal suroviny.

„O pol šiestej príde!“ počula som Niallov stále hrubý hlas. Prekrútila som oči a zhíkla som, keď som zistila, že na prípravu jedla mám necelé dve hodiny.

Rýchlo som otvorila chladničku a hľadala som v nej tvrdý syr. Na moje prekvapenie ho mal! A celkom dosť! Ešte som vytiahla vajcia a hladkú múku a iné veci.

Dala som si záležať, aby bol každý jeden kúsok syra poriadne obalený. Hneď som ich aj vypražila a odložila ich na tanier.

„Máš zemiaky?“ vošla som do obývačky a šeptom som sa ho spýtala.

„Choď sa pozrieť do špajze, možno tam sú ešte,“ ukázal prstom na chodbu, ktorá viedla asi do tej špajze.

Prikývla som a utekala som sa tam pozrieť.

S vypleštenými očami som skenovala jeho špajzu. Plná miestnosť zaváraním, zeleniny a iných vecí. Wow, toto som ešte nevidela! S úsmevom na tvári som si nabrala do veľkej misy veľa zemiakov a v kuchyni som ich začala zbavovať šupky. Následne som ich pokrájala a hodila do hrnca.

Do hodiny a pol som bola so všetkým hotová. Uvarené, umyté riady, prestretý stôl. Musím sa pochváliť! Naozaj sa mi to podarilo. Ale, prečo sa tak snažím?

V kútiku duše cítim, že to bude nejaká vzácna návšteva. Človek priateľský, ale na druhej strane aj nečestný. Človek, ktorý sa pretvaruje. Ale neviem prečo mám takýto pocit! Mala by som si dať facku, alebo sa obliať studenou vodou, aby som zahnala tieto myšlienky preč.

„Wow, naozaj si ma prekvapila!“ potľapkal ma po pleci Niall, na čo som sebou trhla, lebo som sa ho vystrašila.

„Páči sa ti to?“ s nádejou v hlase som sa na neho usmiala. Prikývol a ukázal na schody, ktoré viedli na druhé poschodie.

„Bež sa prezliecť. Nech nevyzeráš ako dievča zo smetného koša.“

Au, to trochu zabolelo. Dievča zo smetného koša? Peknú prezývku mi teda dal!