Abduction (Niall Horan)

20. časť- Hrozné detstvo

„Niall.. nie.. počkať, čo to robíme?“ náhle som sa od neho odtrhla, keď mi v hlave zablikalo, že vlastne bozkávam nesprávneho chlapa. On nie je môj chlap, nemám právo ho bozkávať a dostávať od neho bozky. A ešte k tomu, od Nialla! Nie!

„Myslel som, že sa ti to páčilo,“ rozhodil rukami a miernym hlasom povedal. Svoj zrak uprel na mňa a skenoval ma pohľadom.

„Nejde o to či sa mi to páčilo alebo nie! Nemali by sme to robiť,“ odvrátila som od neho zrak a pomalým krokom som sa snažila dostať k domu. Môj plán zničila jeho ruka, keď stisla moje zápästie a surovo si ma otočil k sebe.

„Ide tu o to, Mel. Pozri, čo sa so mnou deje!“ zvýšil hlas a tým ma donútil pozrieť sa mu do očí. On mi povedal Mel. V bruchu mi preletelo niekoľko motýľov z jednej strany do druhej.

Pokrútila som hlavou v zápore a nadvihla som jedno obočie.

„Ničíš ma a zároveň mi ukazuješ, kto vlastne som!“ pretrel si tvár a svoj zrak zapichol do zeme. Nedokáže mi to povedať do očí. Aj tak som ho pozorovala a každý jeho, aj ten najmenší a najneviditeľnejší pohyb som zaznamenala. Chcel zodvihnúť zrak a neurobil to. Určite sa mi chcel pozrieť do očí a povedať to znova, alebo čaká na moju odpoveď. Áno, mám pocit, že sa z neho občas stáva dobrý človek, ktorý sa o niekoľko hodín zmení na toho istého netvora, ktorého som spoznala na začiatku.

Jednou rukou si vošiel do vlasov a druhú si založil v bok.

„Občas to tak vyzerá, ale častejšie nie,“ reagovala som na jeho druhú časť vety. Nechápavo zodvihol zrak a teraz svoj zrak zapichol do mňa. Pokrútil hlavou a tým mi dal najavo, že čaká na moje vysvetlenie, k čomu mala patriť moja odpoveď.

„Hovorím o tom, že občas sa mi zdá, akoby si to ani nebol ty. Si dobrý, láskavý, milý.. Avšak, o niekoľko hodín sa zmeníš na to, čo si. Zlého a bezcitného maniaka,“ vedela som, že teraz príde zle! Použila som dosť tvrdé slová, ktoré by nezniesol ani ten najhorší človek na svete. Privrela som oči a pomaly som sa pripravovala na veľký nával nadávok na mňa a silnú ranu do môjho líca.

„Chcem sa zmeniť!“ zakričal na celú ulicu skôr prosebne až zúfalo ako nahnevane a tvár si skryl do dlaní. V tejto chvíli som mala pocit, že fňukal, ale je to predsa Niall Horan! Ten nikdy neplače a nie to ešte kvôli tomu, že sa chce zmeniť, čomu vôbec neverím. Neverím, že chce byť niekto iný. On nedokáže byť iný.

***

Po niekoľko minútovom tichu sme išli domov, lebo nám obom ostala zima. Vošli sme dnu a namierila som si to hneď do kuchyne. Dostala som hroznú chuť na čaj. Vytiahla som dve šálky a do oboch som hodila ovocné vrecúška a dala som zohriať vodu. Čakala som kým sa zohreje a potom som s príjemným pocitom ju vliala do pripravených šálok a následne som si svoj čaj vzala do rúk. Šálka mi príjemne hriala zmrznuté ruky.

Prešla som do obývačky, kde Niall sedel pri krbe a zohrieval si ruky trením o seba.

„V kuchyni máš čaj, dobrú noc,“ šepla som do ticha a on sa v sekunde otočil a premeral si ma pohľadom. Čakal, že budem za tú chvíľu vyzerať ináč?

„Ty už ideš spať?“

„Áno, síce je skoro na spanie, ale potrebujem si oddýchnuť. Hlavne po tomto dni,“ privrela som oči a vzdychla som.

„Dobrú noc, Niall,“ s týmito slovami som odkráčala do našej spoločnej izby. Za žiadnu cenu hneď nejdem spať, ale potrebujem byť sama. Nechcem byť v jeho prítomnosti a pozerať sa na neho, keď mi pred pár minútami vlastne dal najavo, že ma má rád? Pff, to je hlúposť! Sama tomu neverím.