Cena mágie (Nemŕtvi #2)

1. kapitola - Stres (2/2)

„Vy idioti!" Detektíva Harta som začula prv, ako sme prekročili prah vestibulu policajnej stanice. „Ako ste vôbec ukončili výcvik? Mali by vás poslať späť na základnú školu, aby ste sa naučili čítať!"

Okolo neho a dvoch policajtov, ktorí uprene civeli na dlaždičky, sa aj v hale plnej ľudí vytvoril zdvorilý kruh. Akoby každý cítil negatívnu energiu vanúcu od mladého detektíva a všetci mu múdro ustupovali z cesty.

Papiermi, ktoré zvieral v ruke, udrel muža so slamenými vlasmi do hrude. Naklonil sa k nemu a v takej tichosti, že ho určite nepočul nikto okrem tých dvoch policajtov a môjho nadľudského sluchu, zavrčal: „Máš posledný pokus, Hodge. Ešte raz ma naštvi a do smrti nevystrčíš nos z kancelárie."

Ako sme sa k nemu blížili, trhane si uvoľňoval červenú kravatu, ktorá mu ladila k odtieňu na tvári. Keď som ho videla naposledy, bol zarastený, špinavý a zapáchajúci. Roger a Jo ho pár týždňov väznili, aby z neho dostali informáciu o kľúči k rozpútanie apokalypsy. Teraz mali jeho hnedé vlasy vojenský zostrih, bol dohladka vyholený, vďaka čomu vynikla jamka na jeho brade, a hoci zostával pochudnutý, nevyzeral už ako mŕtvola.

„Meškáte," vyštekol chrapľavým hlasom, ktorý mu uberal na atraktivite. Vykročil do hlbín policajnej stanice, než sme sa na čokoľvek vyhovorili.

Doviedol nás do prázdnej vypočúvacej miestnosti. S matkou sme sa usadili na jednej strane a on naproti. Elliot nám stál za chrbtami s rukami založenými na hrudi, zmätene sa obzerajúc vôkol seba.

„Detektív Hart, mohla by som –"

Zarazil matku zdvihnutím ruky. „Nie si viac podozrivá z vraždy Evangeliny Clerensovej. Pod jej nechtami sa našla rovnaká DNA ako na mne, čo spája jej smrť s mojím únosom. Stal som sa očitým svedkom a dosvedčil som, že za to môže neznáma žena, ktorej kresbu odvysielajú v každej televízii a zverejnia vo všetkých novinách." Naklonil hlavu na jednu i na druhú stranu, až mu chruplo v krku. „Vyšetrovanie dostal na starosti Collins. Plne mu dôverujem. Nikto ťa s týmto prípadom nebude obťažovať ani ako svedka, dokiaľ dotyčnú nechytia. A pretože vieme, že ju nikdy nechytia, nemáš sa viac čoho obávať."

„Ani detektíva Pressfielda?"

„Pressfield," precedil cez zuby, „využil moju neprítomnosť, aby si dokázal, že je hodný svojho titulu. Bez úspechu. Takže nie – nepokúsi sa ani dýchnuť tvojím smerom, to ti garantujem."

Hneď sa vo mne čosi uvoľnilo. Možno nemali priame dôkazy, ale z blázna Pressfielda som bola nervózna. Nevyzeral ako niekto, koho zaujímala pravda.

„Predpokladám, že stihol informovať sociálku."

Mama sa ku mne otočila a pousmiala sa. „Drahý detektív urobil chybu, že sa skontaktoval priamo s vedúcou pracoviska. Veronica Kaiová skončila školu iba vďaka tomu, že som jej v poslednom ročníku dávala zadarmo doučovanie z angličtiny." Ku koncu svojho prejavu sa už uškŕňala ako Grinch. „Je ochotná zamiesť to pod koberec, ak sa s ňou prídeš pozhovárať, aby si spravila obraz."

Znelo to ako sedenie u psychológa, no pokiaľ to bolo to jediné, čo ma delilo od hrozby detského domova, nemala som nad čím uvažovať.

Vydýchla som si. „Tak fajn. To šlo... hladko."

„Áno, je to úžasné. Teraz vypadnite."

Matka vstala a natiahla k Hartovi ruku. On na ňu zaostril zvláštne jantárové oči a nerozviazal na hrudi prekrížené ruky. Jeho odmietavý postoj ju zmiatol. Napriek tomu sa tvárila milo. „Ďakujeme za pomoc, detektív."

Neodpovedal, len mykol hlavou k dverám.

Mama k nim vykročila prvá, ja som šla za ňou a Elliot ma nasledoval.