Cena mágie (Nemŕtvi #2)

26. kapitola - Dcéra (2/2)

„Carry žije."

Ako prvý ku mne doľahol Caseyho hlas, až potom sa dostavil obraz, keď som sa naplno usadila v Joinej mysli. Nachádzali sa v polorozpadnutej hale starého sídla. V stenách bolo viac dier, ako si to vyžadovali okná. Vzorované tapety zliezli a odhalili hmyzom napadnuté a vlhkosťou nasiaknuté dosky. Podlahu prerazili korene stromov a schody obrástli popínavé rastliny. Skrz diery v strope dopadali dnu ostré slnečné lúče.

Úsmev sa vytratil z Joinej tváre. Zodvihla bradu a ruky, ktoré mala doposiaľ voľne spojené za chrbtom, zovrela do pästí. Neverila tomu. Dcéra ju uistila, že som zomrela spolu s Christie. Odprisahala jej to.

„Čo ťa ku mne privádza, ak nie pomsta?" Naklonila hlavu na stranu. „Žeby si sa rozhodol pridať na našu stranu?"

Casey pôsobil prehnane uvoľnene na to, že sa ocitol v blízkosti takej silnej kreatúry. Nezatínal zuby či päste a ani mu okolo rúk nelietali iskry. Jeho tvár si neniesla jediný výraz. Rozrušovalo ju to. Vyzeral ako niekto, kto sa jej nebál.

Dnes večer však nemala čo stratiť. Získala moju krv – kľúč k aktivovaniu kameňa večnosti –, no chýbal jej posledný kúsok. Nenašli ho ani s pomocou Náreku anjela. Opakovane zlyhala. Jedine istota mojej smrti jej dávala aký-taký pocit zadosťučinenia. Teraz ju oň Casey pripravil.

„Zabila si mi sestru," šepol a jeho chrapľavé slová sa odrážali od holých stien. „Zabila si našich rodičov."

„Tá malá blondínka? Ona to neprežila a Carry áno?" Zatskala. „To znie ako Carrina chyba. Ako to, že zachránila seba a kamarátku nie? A čo sa týka vašich rodičov, nezabila som ich. Len som im nepomohla prežiť."

Casey stisol a uvoľnil päste. Objavili sa prvé iskry. „Premenila si mi otca na upíra," pokračoval vo vypočítavaní jej prehreškov. „Zabila si mi matku. Zabila by si mňa, keby ti v tom pani Moorová nezabránila." Namieril dlane k stropu a iskry sa zoskupovali do čiernej masy. „Preto si nakoniec zabila aj ju."

Poznal pravdu – každý detail, ktorý som pred ním tak urputne pre jeho dobro tajila. Vedel, že som to pred ním tajila. Že som obyčajná klamárka.

Jo sa pousmiala. „V poriadku, dám ti za pravdu – som príčinou všetkého tvojho nešťastia. Skutočne si zaslúžiš šancu pomstiť sa." Roztiahla ruky do strán. „Ukáž mi, čo si sa naučil."

Trhane som do seba nasala vzduch a rozkašľala sa. Ochromil ma výfukový dym, horúci asfalt a ostrý pach krvi. Namiesto na Caseyho som sa dívala do očí vyplašenej Kassandre. Odhŕňala mi vlasy z tváre. Tekutina hustejšia ako voda či pot mi tiekla dolu spánkom a zrak sa mi rozostrel.

„Našiel ju," zasipela som. Znovu ma posadol záchvat kašľa.

Pomohla mi posadiť sa. Pri každom nádychu ma pálili pľúca a vzduch mi cestou dnu škriabal hrdlo. Ďalší prúžok krvi mi stekal po zátylku za tričko.

„Casey ju našiel. N-našiel Jo."

Christinina vízia sa naplnila a ja som netušila, ako zmeniť jej záver. Dúfala som, že nájdeme Jo prví. Dúfala som, že vo svojom pátraní sám zlyhá. Dúfala som, že to vzdá a vráti sa ku mne. Ibaže on uspel. A ja som prehrala.

Kass ma dostala na nohy. Zlomenú pravačku som si tisla k hrudi. Okolo nás pobehovali ľudia. Žena s veľkými hnedými očami, ktorej auto ma zrazilo z nôh, vyzerala, že zanedlho omdlie. Kassandra ju uistila, že som v pohode a odvliekla ma preč. Hneď sme boli na ceste k nej domov. Medzitým ma prinútila povedať jej, čo som videla – s každým detailom, ktorý som si vybavovala.

Pripadala som si ako v tranze. Zvuky ku mne doliehali z diaľky. Neprenikla ku mne fyzická bolesť z rán. Nevnímala som svoje slová ani slová ostatných. Sústredila som sa na Caseyho obraz, ktorý sa striedal s obrazom jeho sestry skákajúcej z útesu. Len ty ju môžeš zastaviť, šepkala mi do ucha.