Cena mágie (Nemŕtvi #2)

22. kapitola - Lekcia (2/2)

Starosta pomaly otvoril oči. Jeho rysy stvrdli a pohľad potemnel. Živý či mŕtvy, Maise tak či onak raz a navždy zničí Hartovu budúcnosť. „Skončil si," zasyčal naňho. Bez slova sa dal na odchod.

„Prečo... ho neprinútime... priznať...?" Hlas mi vypadával a slová menili tóny. Presne ako som to počula u ľudí, ktorých nachladenie pripravilo o hlas.

„Mučenie?" Rogera tá predstava nijak zvlášť nepohoršovala.

Kassandra si založila ruky vbok. „Neuveria mu ani slovo, keď sa na polícii objaví dobitý a zakrvavený."

„Môžeme mu dať elixír pravdovravnosti."

Pozreli sa na Alexandru, ako keby sa tu z ničoho nič zjavila. Za normálnych okolností by ju toľká pozornosť, obzvlášť cudzích ľudí, znervóznila. Po bitke na ňu zapôsobila jej liečivá mágia a slabý dotyk delíria ju upokojoval.

„Čítala som o nich. Väčšina obsahuje drahé ingrediencie, ale nie sú náročné na prípravu. Jeho priznanie v kombinácii s nájdenými dôkazmi by mohlo stačiť na obvinenie aj usvedčenie." Pohodila plecami. „A hoci účinok elixíru pominie, nikto mu neuverí, že ste ho k tomu prinútili mágiou."

Hart sa obrátil na sestru. „Zaberie to?"

Starostovu zlosť opäť v plnej miere nahradil strach. „Čože?"

„Mohlo by."

„Nie! To je šialenstvo! To nemôžete!"

„Určite to stojí za pokus," pritakal Roger.

„Ste blázni! To neurobíte! To si ne –" Maise stíchol, lebo ho upír schmatol pod krkom. Chrčiac tápal po kyslíku.

Obrátila som sa k Al. „Kameň... Jo... potrebujeme... odpovede."

„Má pravdu!" zvolala náhlivo. „Naozaj by to bolo nemorálne."

„Strieľaš si zo mňa?!" zavrčal Hart.

Jej delírium našťastie pretrvávalo a jeho agresívna reakcia ju nezahnala do kúta. Vyhľadala pohľadom Rogera – vedela, že pokiaľ v niekom z osadenstva kuchyne nájde spojenca, tak v ňom. „Mohol by odčiniť svoje prehrešky. Keby nám pomohol s Jo. Keby prezradil niečo, vďaka čomu ju zastavíme. Nie je pomoc pri záchrane sveta hodná odpustenia?"

Starosta súhlasne mykal hlavou zo zúfalej potreby nadýchnuť sa. Upír ho pustil a muž žuchol na zem ako vrece zemiakov.

„Kassie," oslovil ju detektív netrpezlivo. Umlčala ho dvihnutou dlaňou.

Al sa chopila vypočúvania. „Keď ste kameň večnosti našli, bol roztrieštený. Ako ste ho spojili dohromady?"

„Lepidlom," zasipel bez zaváhania.

„Lepidlom?" Rogerov tón sa zhodoval s tým v mojej hlave.

Trhane mykal hlavou hore a dole. „Trvalo nám mesiace zložiť ho. Neveril som, že to dokážeme. N-neveril som, že je čosi také mysliteľné. Potom sme ho zlepili." Bolestivo prehltol. „Sám sa spojil do jedného celku. S-sarah bola zrazu ako pomätená. Vždy ju poháňala zvedavosť, ale stále sa oháňala tým, aký je to obrovský objav pre vedu. No potom... keď sa ten kameň spojil... začala mlieť o sláve a bohatstve, ktoré vďaka tomu šutru získame. J-j-ja som nechcel ísť do tej prekliatej jaskyne! Vedel som, že to dopadne zle. S Neilom ma presvedčili. A keď sme sa dostali do stredu..." Zafunel, ako keby práve ubiehal maratón. „Kameň začal svietiť. Spálil Neilovi dlaň. V panike ho pustil na zem a stratili sme ho. Zrazu sa všetko chvelo. Vydesilo nás to. Boli sme uprostred jaskyne, preboha! Utekal som k východu. Nemyslel som na nič iné než na to, že sa musím dostať preč. Nič ma nezaujímalo. Ani oni dvaja."