Cena mágie (Nemŕtvi #2)

6. kapitola - Príbeh (1/2)

Delil ma taký kúsok od toho, aby som sa vyhla stretnutiu s Kassandrou. A zrazu som sedela na stoličke naproti nej. Srdce mi bubnovalo, dych som mala plytký, dolu chrbtom mi stekal pot a čelo sa mi orosilo. Bolesti v žalúdku ma uisťovali, že si každou chvíľou odbehnem na toaletu vyvracať vnútornosti.

„Počula som, že si skončila po škole."

„Zlomila som nos Graysovi Pettersonovi. Tieklo z neho ako z fontány," zabrblala som. Nebudem vracať. Nebudem vracať. Nebudem vracať!

„To od teba nebolo pekné."

„Obťažoval moju kamarátku."

„Nevravím, že na to neexistoval dôvod. Len že to nebolo pekné."

S výdychom som sa zasmiala. Znelo to skôr ako štekot šteňaťa.

„Karolina –"

„Carry," opravila som ju konečne. „Volám sa Carry."

Otvorila ústa, avšak hneď ich naprázdno zaklapla. „Carry," zopakovala bez poznámok, upokojujúcim a pevným hlasom. „Viem, že to pre teba nie je ľahká situácia. Pre nikoho z nás to nie je ľahké. Určite sa cítiš zradená a –"

„Hovorila som s otcom. Tým, že mi budete dookola vysvetľovať to isté, sa nič nezmení." Môj tón naberal na agresivite, čím viac sĺz sa mi tlačilo do očí. Nehodlala som to počúvať znovu. Neopustili sme ťa. Ona s tebou odišla preč. Klamala ti. Všetko v tvojom živote je jedna obrovská lož!

„Ja viem. Nemienim ťa o ničom presviedčať." Zložila lakte na stôl. „Želám si iba, aby si poznala celý príbeh. Nie preto, lebo zmení tvoj názor. Zaslúžiš si ho." Sústredene ma pozorovala a ja som sa pred ňou nemala kam ukryť. „Sú tu veci, ktoré ti otec neobjasní. Môžem to urobiť iba ja. A ja sa ti chcem priznať."

Jej slová mi zomkli vnútro. Ešte väčšmi som sa túžila vyvracať. Objala som sa a zahryzla si do pery. Nemýlila sa. A najzvláštnejšie bolo, že som to chcela počuť. „Napríklad k tomu, prečo si Rogerovi povedala, že si nezaslúži, aby bol jeho syn živý a zdravý? A že o svoje šťastie čoskoro príde?" Nech sa rozišli pre hocičo, tieto slová uvrhli upíra do priepasti pomsty a nenávisti. Bez nich by Jo neuspela. Bez nich by jej možno neuveril, keď hodila vinu na matku.

Dúfala som, že si vymýšľal. Že mu nič také nepovedala. Lenže Roger mi nikdy neklamal a Kassandrine ovisnuté kútiky či mdlý výraz to potvrdzovali. „Áno, aj to." S námahou prehltla. „Dovolíš mi začať na začiatku?"

Mykla som plecami.

Napriek pocitu vinu predo mnou nesklopila zrak. „Vyrastala som bez matky a otec bol oddaný podniku a peniazom," spustila. Ponorila sa do vzdialenejšej histórie, než som čakala. „Nikoho nešokovalo, že zo mňa rástol nezodpovedný a bezohľadný teenager – bez ohľadu na to, ako veľmi sa moja pestúnka snažila vychovať ma k matkinmu, očividne svätému, obrazu. Nadľudská fyzická sila, ktorú som po nej zdedila, nepomáhala môjmu egu. Nedokázala som cítiť strach. Málo vecí mi ublížilo. Každá výzva mi pripadala... smiešna. Preto som robila šialené veci, aby som dosiahla skutočný adrenalín."

Rozumela som jej. Prvých pätnásť rokov života som síce trpela vedľajšími účinkami, ktoré so sebou prinášalo neprijímanie živín z krvi – bolehlav, únava, malátnosť –, ale mnohokrát som robila život ohrozujúce šialenosti. Nepoznala som vlastné hranice. Len matkina výchova ma udržala pri rozume.

„Moje chyby – všetko, za čo sa dodnes hanbím – sa stratili vďaka otcovým peniazom a konexiám. Až časom som pochopila, že moja moc má iný zmysel. Že by som ju mala zužitkovávať užitočnejšie." Kassandra bola napoly človek, napoly Kaelumčanka. Predstavovali ďalšiu rasu, pravý opak démonov. Fakt, že mi žilami kolovala krv oboch druhov, ma robil výnimočnou – a práve preto som sa stala kľúčom k privolaniu apokalypsy. „Keď mi pestúnka prezradila pravdu o mojom pôvode, vyštvala som ju z nášho domu. Potom som sa dozvedela, že umieram a prosila som ju, aby sa vrátila späť a všetko mi vysvetlila."