Cena mágie (Nemŕtvi #2)

19. kapitola - Mŕtvi (1/2)

Sípavo som sa nadýchla – ústa mi vyschli a v krku ma škriabalo. Náhly prísun kyslíka mi v pľúcach rozdúchal oheň. Padla som na lopatky. Napriek bodaniu, ktoré sprevádzalo každý nádych, som do seba nasávala vzduch. Piskot v ušiach sa pozvoľna vytrácal, no cez slzy som nevidela ostro. Voľakto sa nado mnou skláňal – uplakaná bledá tvár pokropená červenými bodkami. Odhŕňala mi vlasy na stranu a jej slzy mi padali na líca.

Zovrela som Alexandrinu ruku. „Som..." V pohode? Nie, to som rozhodne nebola. „Žijem," šepla som namiesto toho.

Obrátila sa na niekoho mimo môjho zorného poľa. „Ako si mohla?!"

„Nevedela som, čo sa stane!"

„Melinda to vedela! Mám ti veriť, že sa s tebou o toto nepodelila?!" Hlas jej vo vysokých tónoch preskakoval, pretože kričala, zatiaľ čo vzlykala. „Toľko sa tým vysvetľuje! Prečo sme po prvom rituáli všetky nezískali magickú silu. Mel sa dozvedela o rizikách. Ochránila nás. To tebe šlo vždy o moc!"

Carmen k nám pristúpila. Zdola som zbadala aj jej zovreté päste. „Netušila som, prečo vtedy sabotovala rituál. Prisahám, že som o ničom z toho nevedela!"

„No zistila si, že to urobila. Pokiaľ nie hneď na začiatku, tak prinajmenšom, keď si si o Kruhu prečítala v Carrinej knihe. Zmenila si postup! A nezamyslela si sa nad tým, prečo ho Melinda v prvom rade úmyselne pokazila."

„Nenechala by som Carry obetovať sa bez jej vedomia!"

„Robí mi problém uveriť tvojim slovám, Carmen." Utrela si nos do rukáva. „Žeby preto, lebo si iba včera hodlala obetovať Christie, aby si si udržala moc? Možno si sa chcela Carry pomstiť za to, že s tebou nesúhlasila!"

Spravila ešte jeden prudký krok. Bola v takom napätí, až sa z neho triasla. Sálalo z nej neľudské teplo a okolo prstov sa jej obkrúcali plamienky.

Pohľad na ne vyhladil Alin rozzúrený výraz. Nie však pod vplyvom strachu. „Tvoja mágia," šepla. „Ak sme s Mel Kruh draka nikdy nevyvolali, nemohol ti dať ani moc nad ohňom. Získala si ju inak. Ibaže ľudia neovládajú mágiu."

Pretočila som sa na bok a na neistých rukách sa dvíhala hore.

Plamene vyhasli a Carmen ustúpila ako po facke. Úzkosť rozťahujúca sa jej vnútrom mi stiahla žalúdok a po tom, čím som si prešla, to nebol dobrý pocit.

S námahou som sa usadila. „Cam, počkaj –"

Vystrelila k dverám a ani raz sa neotočila, kým som na ňu kričala. Zostali tu po nej len knihy a ukrutné zvieranie v hrudi, ktoré nemizlo ani so zväčšujúcou sa vzdialenosťou medzi nami. Pramenilo totiž vo mne.

Konečne som rozumela, čo sa s Carmen dialo.

„Prečo mám dojem, že sa to nepodarilo?" Casey sa ukázal v byte pár sekúnd po jej odchode. Akurát som z podlahy odstraňovala krv a rozbité sklo, zatiaľ čo Al umývala okolitý nábytok, ktorý sme tiež označkovali. Christie sa usadila na pohovke po tom, ako si otrela ofŕkanú tvár – i naďalej duchom neprítomná.

„Chýbala nám ingrediencia."

Nebola to vyslovene lož. Chýbal nám život jednej z nás. No aj keď som tým ohrozovala našu krehkú dôveru, nepovedala som mu to. Potrebovala som čas. Potrebovala som si premyslieť, ako mu to oznámim. A predovšetkým sme my potrebovali nájsť spôsob, ako vykľučkovať z tejto prekliatej situácie.

* * *

Dažďová kvapka mi dopadla priamo na nos. Zamračila som sa na šedivú oblohu a pretiahla si cez hlavu kapucňu. Rázne som vykročila v ústrety bráne vedúcej z areálu školy. Nemala som odvoz – Casey doma strážil sestru a Carmen som nevidela celý deň. Niežeby som očakávala, že ma po včerajšku niekam odvezie.