Cena mágie (Nemŕtvi #2)

2. kapitola - Komplikácia (2/2)

Niekoľkokrát opakovane zaťal a uvoľnil zuby. „Prvý raz som stretol Rogera v nejakom bare. Poslala ho tam za mnou Jo. Zistila, kto som. Chcela ho potešiť tým, že mu našla syna, a upevniť si jeho dôveru." S výdychom uvoľnil napäté plecia. Pohľad, nečakane chladný a prázdny, zabodával do neznáma. „Povedal mi pravdu – či skôr pravdu, ktorej vtedy veril. O tvojej matke. O tom, čo nám spôsobila. Uveril som mu. Prvýkrát v živote som cítil, že mám pred sebou jasný cieľ. Pomsta ma lákala – ani som nemusel poznať detaily otcovho plánu." Vtom sa jeho oči upriamili na mňa. „V tú noc, keď sme sa stretli v Modrom mesiaci, som čakal naňho. Spoznal ťa, preto sa neukázal."

Vtedy som prvý raz bojovala s Rogerom a nebyť magického vrecka od dievčat, ktoré ho dezorientovalo, neprežila by som.

„Prezradil mi, kto si. Povedal mi o veciach, ktoré ti dovtedy urobil. Bolo to ako... studená sprcha. Nezaslúžila si si to, bez ohľadu na zločiny tvojej matky." Pustil ma a zašiel si prstami do vlasov. Nenávratne ich rozstrapatil. „Zaumienil si však, že ťa zláka na našu stranu, aby Kassandra skutočne trpela. Vedel som, že na teba... Nezabránil som mu, aby na teba poslal tých ghúlov."

Odvrátila som sa od stále nedojedeného koláča, zložila si nohu pod zadok a natočila sa k nemu celým telom. Vymanila som mu prsty z vlasov. „Nakoniec si ma pred nimi zachránil." Bol mojím tajomným záchrancom, hoci sa k tomu nikdy nepriznal. Jeho schopnosti, spojenie s Rogerom a zvláštne načasovanie nášho stretnutia predtým i potom tomu nasvedčovali.

„Naozaj ma to ospravedlňuje?" spýtal sa uštipačne.

Nie, neospravedlňovalo. No svoje konanie úprimne ľutoval a na tom tiež záležalo. „Zaručuje ti to právo na druhú šancu."

Prestal sa snažiť vyhnúť môjmu pohľadu. „Dal som mu ultimátum – buď ti dá pokoj, alebo sme skončili. Sľúbil mi to. Chvíľu som mal dokonca dojem, že mu viac záleží na mne ako na pomste. Lenže Jo sa to nepáčilo. Začala vo mne vidieť hrozbu, preto sa ma pokúsila odstrániť. Keď si mi povedala o ich pláne, neveril som, že v tom má prsty aj Roger. Šiel som sa ho na to opýtať. Namiesto neho som však narazil na Jo a tentoraz na mňa zaútočila osobne."

„Nezabila ťa." Nechcela som znieť fascinovane, ale fascinovalo ma to. Z Jo mali strach aj ozajstní démoni. Ja som jej sotva unikla.

„Nie pre nedostatok úsilia. Roger sa vracal a... Myslel som, že spanikárila, ale teraz predpokladám, že nechcela testovať limity svojho nekromantického vplyvu. Možno by ho nedokázala presvedčiť, že súhlasí so smrťou vlastného syna, zato stačil jediný dotyk, aby ma premiestnila preč. Ocitol som sa v lese, bez signálu na mobile a zranený. Trvalo mi dni, než som našiel civilizáciu – pokiaľ sa tak ten anglický zapadákov dá nazvať. Baterka sa mi vybila a vedel som, že kým sa dostanem domov ľudskými prostriedkami, stratím ďalšie dni. Obával som sa Joiných plánov, tak som sa skontaktoval s Michelle. Otec mi dal jej číslo, no dovtedy som sa neodvážil použiť ho.

Stopom som sa dostal do Londýna. Dúfal som, že sa moja moc nakopne a sám sa prenesiem domov. Ibaže vedomosť o tom, v akom štáte sa nachádzaš, nestačí. Musí ísť o nejaké nadprirodzené uvedomovanie si svojej geografickej polohy, aby si sa premiestnila z jedného miesta na druhé. Michelle na mňa čakala pred pobočkou firmy vašej matky. Uverila mi až nečakane rýchlo."

„Ste si s otcom náramne podobný."

Zjavne to nepočul rád, pretože sa odo mňa odklonil. „Šiel som do tvojho bytu. Pri pohľade na jeho rozmlátený stav mi došlo, že to začalo."

Zasa som mu stisla ruku. „Neužieraj sa niečím, za čo nemôžeš. Boli sme figúrkami vo vojne, ktorú rozpútali naši rodičia. A tá skončila. Zabudni na to."