12. kapitola - Predstieranie (1/2)

41 8 0
                                    

Odložila som fotografiu na policu a zahryzla si do pery, aby som si zabránila v úškrne. Bolo to hlúpe. A bláznivé. Nechodili sme spolu prvý deň, mala by som lepšie ovládať svoje hormóny. No pôsobí to ako prvý deň! Až do včerajška sme s Caseym nestrávili naraz toľko času.

Nahmatala som jeho prsteň a prevracala ho v prstoch. Robila som to počas každej voľnej chvíle a pritom sa usmievala. Zbláznila som sa.

Aspoň je zo mňa šťastný blázon.

S hlbokým povzdychom som otvorila dvere, na ktoré Chris zanietene ťukala – akoby to mohlo reálne ovplyvniť rýchlosť môjho otvárania.

„Zdravím ťa, Bojazlivý lev," zašvitorila a bez pozvania vošla dnu. Volala ma tak od včera, pretože som jej pokazila nákupy. Nenašla som odvahu vojsť do obchodného centra. Pátrala tak po šatách sama so mnou na telefóne, zatiaľ čo som na ňu čakala v aute jej mamy zaparkovanom na rohu parkoviska. Občas mi odfotila šaty, ktoré boli podľa nej ako stvorené pre mňa, na čo som radšej neodpovedala. S Caseym sme sa o plese nerozprávali a aj keby áno, nelákalo ma zúčastniť sa ho. Na tom poslednom ma Ryan pobozkal a náš vzťah získal trpkú príchuť, ktorej sme sa dosiaľ nezbavili. Z plesov som mala traumu.

Nemôžeš sa priateliť s niekým, s kým ťa spájajú také intenzívne emócie.

Potlačila som Caseyho slová do temných kútov mysle.

Christie si kúpila šaty, no odmietla mi ich ukázať – za trest, že som ju v tom nechala samu. Neverila som, že našla skutočne tie šaty, ktoré predtým videla vo sne, hoci na tom neoblomne trvala. Zabehli sme do rýchleho občerstvenia aj na zmrzlinu a strávili pokojné dopoludnie bez vyrývania – či skoro bez vyrývania.

Casey s otcom odložili opravu mustanga, hneď ako sme sa vrátili.

„Vedel som, že klameš," vyčítal mi okamžite. Neplánovala som mu vešať na nos svoj nevydarený pokus, aby sa necítil previnilo, ibaže jeho sestra mu to vybľabotala, sotva sa vrátil do domu. Vraj sa potrebovala vyventilovať. Mrcha.

„Neklamala som!" Tie slová opustili moje stiahnuté hrdlo dosť piskľavo.

Iba na mňa ďalej karhavo zazeral.

Zatlačila som ho na pohovku a sadla si mu na kolená. Položil mi dlane na pás a zomkol prsty za mojím chrbtom. Zaraz ma obklopilo jeho teplo. „Áno, šla som preč, aby si sa mohol hrať so svojím autíčkom," priznala som, začo na mňa prižmúril oči, „ale zároveň som chcela vyskúšať vlastnú odolnosť. Nefungovalo to." Objala som ho jednou rukou okolo pliec a pritiahla ho bližšie. Ohromovalo ma, aké jednoduché pre mňa bolo prijímať a najmä iniciovať vzájomný kontakt. Ešte pred pár dňami som sa pri akomkoľvek jeho dotyku chvela a teraz... Teraz som sa stále chvela, avšak z číreho vzrušenia a bez obáv z odmietnutia.

Oprel sa o mňa tvárou tak, že sa nosom dotýkal hrany mojej čeľuste. Jeho dych ma pohladil na krku a mne z toho naskočili zimomriavky. Ten dobrý druh. „Len sa mi nepáči predstava, ako trpíš na môj účet."

„Volá sa to kompromis. Počula som, že by sa mali vo vzťahoch robiť."

Usmial sa. Možno som to nevidela, ale vedela som to.

Takto nás tam našla Christie. Vytiahla odkiaľsi ten starý foťák, ktorý vám vypľuvne hotovú fotografiu, a presne tú som si dnes odložila na knihovničku.

Al nad mojou novou prezývkou stiahla obočie. Nezaútočila na mňa drvivou úzkosťou. Pôsobila uvoľnene a i vzhľadom pripomínala seba – zapletený vrkoč, bledá tvár bez kruhov pod očami, ružové líca a chýbajúci cit pre módu, ktorý jej dovolil obliecť si po kolená siahajúce džínsové kraťasy, tenisky s vysokými ponožkami a červené tričko s Mickey Mousom v superhrdinskom kostýme.

Cena mágie (Nemŕtvi #2)حيث تعيش القصص. اكتشف الآن