Cena mágie (Nemŕtvi #2)

16. kapitola - Spomienky (1/2)

Máš výpoveď.

Dívala som sa na tie dve slová s akousi rezignáciou v duši. Neprekvapovalo ma to. Už dlhšie som očakávala podobnú správu. Konkrétne od okamihu, keď som prestala šéfovej asistentke Mii dvíhať hovory.

S povzdychom som vrátila telefón do batoha – oboje sa našťastie našli po mojom únose. Mobil mi vzala Carmen pri úteku z lesa. Vak ležal pohodený presne tam, kde ma zasiahla otrávená šípka.

Cestou ku vchodu do hlavnej budovy som na parkovisko videla prichádzať Caseyho auto. Spomalila som. Túžila som ísť za ním, lenže práve teraz sme sa viac-menej nerozprávali. Teda, skôr viac ako menej. Po večeroch sa síce vracal ku mne do bytu, no jeho návštevy prebiehali v tichosti a vytratil sa, než som mu popriala dobré ráno. A nebol jediný, kto držal bobríka mlčanlivosti. Al sa na mňa po vyprchaní delirického vplyvu jej mágie naštvala. Včera sa obrátila na päte, iba čo ma zbadala na chodbe. Nevyčítala som jej to. Tiež by som sa hnevala na niekoho, kto by mi tajil, že mi babičku zabil démon.

Zastavila som sa. Z Caseyho auta vystúpila aj Christine a na prvý pohľad sa zdala byť v poriadku. Vlasy vyčesané dohora, mejkap, krátka sukňa. Zazubila sa, keď sa k nej z opačnej strany parkoviska prihnal Ryan. S Caseym nebrali jeden druhého na vedomie nijako inak, než hlbokým mračením sa.

„Môžem s tebou hovoriť?" obrátil sa ku Chris. Jeho výraz sa však nemenil.

Blondínka horlivo prikývla a vrhla po bratovi veľavravný pohľad.

Casey sa vzdialil, ale cestou narazil na mňa. Vnútornosti sa mi zovreli od hrôzy, že predo mnou utečie. Neutiekol, dokonca sa zastavil prekvapivo blízko. Ruky si založil na hrudi a z diaľky pozoroval sestru a jej možno-priateľa. Čo, ako som si dodatočne uvedomila, bol skutočný dôvod, prečo sa mi nevyhol.

„Nebudem sa ti ospravedlňovať. Chránila som ťa pred tebou samým."

Najprv sa zahľadel do zeme, než našiel silu upriamiť sa na mňa. „To nič nemení na fakte, že si mi klamala."

„Ja viem a plne akceptujem tvoje právo na výčitky. Ibaže nedám sa týmto protestným mlčaním zahnať do kúta. Ak máš dojem, že mi to nikdy neodpustíš, nazbieraj odvahu povedať mi to priamo."

Jeho neschopnosť ubezpečiť ma, že sme na tom neboli až tak zle, ma bolela ešte väčšmi ako jeho ticho. Prečo som radšej nedržala jazyk za zubami?

Znovu sa díval sestriným smerom. „Počuješ ich?"

Aha, takže sa tvárime, že som nič nepovedala? Skvelé.

Napla som sluch a zachytila Ryanov hlas. „Mrzí ma to. Nemôžem v tom pokračovať." Jeho tón bol strnulý, bez emócií. O-ou.

Párkrát omámene zažmurkala. „Čo tým chceš povedať?"

Oboma rukami si zozadu chytil krk – jeho signál pre nepohodlie, nervozitu a pocit hanby. Namiesto líc mu často červenel krk a to nečakané teplo ho nútilo trieť si ho. „Si fajn dievča, no... Nie si môj typ."

Christie sa prestala nenútene opierať o auto. Jej pohyb bol taký prudký, že Ryan nevoľky cúvol. „Oh tak fajn dievča." Zvýšila hlas a to v kombinácii s jej novým postojom vohnalo do Caseyho dosť podozrenia a zlosti, aby som mala problém s dýchaním. „Fajn dievča, s ktorým sa dobre bavíš, nie je tvoj typ?"

„Presne toto je tvoj problém!" Rozhodil rukami. „Nevnímaš ľudí naokolo. Vidíš im do hlavy, ale nevnímaš ich. Si príliš zahľadená do seba. Potrebuješ byť všade a byť všetkého súčasťou. Považuješ sa za stred vesmíru a predpokladáš, že každý vôkol teba sa dobre baví. Že tvoj detinský a uštipačný humor nie je otravný či urážlivý. Dokonca ani v kine si nezatvorila ústa a počas celého filmu si mala múdre poznámky. Ku všetkému! Pýtal som sa ťa, či tam chceš ísť! Lebo tak to chodí, keď s niekým plánuješ tráviť čas. Nedotiahneš ho na miesto, kde servírujú slizké morské potvory! Povedala si áno! Tak prečo si toľko tárala? A len tak medzi nami, neznášam, keď sa mi prihováraš s tým vašim stupídnym kalifornským prízvukom!"