Cena mágie (Nemŕtvi #2)

4. kapitola - Odhalenie (2/2)

„Prečo?!" zvolala som na svojho bývalého najlepšieho kamaráta v tej istej chvíli, ako brat vypískol: „Priateľa?!"

Ryan rozhodil rukami. „Nevedel som, že to nevie!" Vyvaľoval na mňa oči a v jeho slovách sa ukrývalo toľko nevinnej ľútosti, až ho to usvedčovalo.

„Priateľa?" zopakoval Elliot. „Kedy si mi to hodlala povedať?"

„Je to... nové! Sme spolu pár dní."

„To nič nemení na fakte, že si mi to tajila. Kto je to? Odkiaľ ho poznáš? Koľko má rokov? Kedy sa s ním stretnem?" Znel hysterickejšie, než ako by znel oco, keby ešte žil. Ten bol definíciou flegmatika. „Pozná ho mama? Koľko toho o tebe vie? Vie, že bývaš sama? Netrávi čas v tvojom byte, že? A ja som veril, že si zodpovedná!"

„Správaš sa, ako keby som ti povedala, že som tehotná!"

Naklonil sa ku mne ponad stôl a smrteľne vážne sa opýtal: „Si tehotná?"

Chytila som do ruky nedopitý hrnček čaju. „Ak to myslíš vážne, vychrstnem ti to do ksichtu."

Oprel sa o operadlo stoličky, pobavený sám sebou. Aj Ryan sa zachechtal. Blbci! „Teraz naozaj – kedy mi ho predstavíš?"

Ideálna odpoveď znela nikdy. Niežeby Casey nebol vhodným materiálom na priateľa. Mal dobré známky, na rozdiel odo mňa nerobil problémy a pochádzal z dobrej rodiny – ak som z nej vylúčila Rogera. Počas uplynulých dvoch rokov sa síce správal prelietavo a ovládal magické schopnosti, ktoré občas zaiskrili, pokiaľ nad sebou stratil kontrolu... Ale na tom nezáležalo!

Casey bol dokonalý. Len som sa obávala, ako dlho nám to vydrží. Desil ma pondelok a to, že sa o nás ľudia dozvedia. Tie ich pohľady. Klebety. Šepkanie. Posmešky. Chalan, ktorému stačili krátkodobé vzťahy, a školský psychopat. Budú si myslieť, že ide o sociálny experiment.

Priala som si stráviť s ním viac času osamote, aby som vedela, ako to medzi nami bude fungovať. Bez tlaku verejnosti. Otázkou bolo, či to pochopí.

„Keď sa naučíš správať," odsekla som a predstierala zaneprázdnenosť pitím čaju. Tento neobsahoval svätenú vodu. Namočila som doň špičku malíčka, než som si ho naliala do krku.

Elliot sa odo mňa odvrátil a hľadal odpovede inde.

„Prehovor a oľutuješ to, Ryan!" vybuchla som. „Nemáš právo pliesť sa do mojich záležitostí len preto, lebo spolu zasa komunikujeme."

Kyslo sa pousmial. „Fajn. Asi urobím najlepšie, ak vás opustím." Elliot ho presviedčal o opaku, no on trval na svojom. „Nie, vážne idem." Vstal a oprel sa o opierku stoličky. „Večer mám rande a musím toho veľa stihnúť."

„Rande?" Naozaj som počula správne? „S kým?"

„Christie. Prekáža ti to?"

Prečo sa ma na to všetci pýtajú?! „Nie," odpovedala som úprimne, aj keď tomu môj tón nenasvedčoval. Bola som prekvapená. Nech sa blondínka snažila akokoľvek, Ryan sa jej divadielkom zdal byť nedotknutý, ba až otrávený. Ten obrat v jeho postoji smrdel. „No prečo práve Chris?"

„Ako to myslíš, prečo? Je milá a vtipná... a pekná." Mykol plecami. „Nie som slepý. Viem, že sa o mňa zaujíma. Nechcel som ju v tom povzbudzovať, kým... eh, kým sme mali toľko... starostí. Teraz nevidím dôvod odbíjať ju."

„Fajn," odvrkla som priškrtene. „Len nezabúdaj, kto je jej bratom."

„Nebojím sa tvojho frajera."