Cena mágie (Nemŕtvi #2)

2. kapitola - Komplikácia (1/2)

Pokiaľ za mnou niekto kričal, nepočula som ho. V ušiach mi hučalo, ledva som vnímala ozvenu vlastných krokov. Utekala som ako po lese. Študenti a učitelia sa premenili na stromy, ktorým som sa skúsene vyhýbala. Neuvažovala som. Konala som inštinktívne. Rútila som sa do bezpečia.

Zahla som za roh a vrazila do stromu. Teda, do človeka. Môj oponent ten tlak horko-ťažko ustál a ja tiež – kým sa mi noha nepošmykla na čomsi klzkom. Tvrdo som si narazila kostrč. Intenzívna bolesť rozohnala hmlu v mojej hlave. Začula som vzdialený smiech, tichú nadávku i zhíknutie.

„Slečna Johnsonová!" vypískla slečna Rochellová . Učiteľka občianky mala na tričku hýriacom farbami tmavý fľak od kávy, ktorá na podlahe urobila mláku a zmáčala mi legíny. Svetlé vlasy si stiahla do chvostíka, no väčšina sa jej aj tak krútila okolo guľatej tváre. „Ste v poriadku?"

Nie som v poriadku! Práve som sa prvýkrát v živote – odkedy sa pamätám – stretla s matkou! Som v absolútnom neporiadku!

„Carry?" Najprv ku mne doľahol Caseyho starostlivý hlas a až potom som ho zbadala kľačať predo mnou. Zľahka sa dotkol mojej tváre – jeho prsty hriali a mne z toho hneď stáli chĺpky na rukách. Tmavé blond vlasy dnes si učesal, čo bolo zvláštne. Väčšinu času chodieval všade strapatý. Keď zatínal zuby, hranatú sánku mal ešte výraznejšiu a v jeho podmanivých smaragdových očiach som sa ľahko strácala. Priložil dlaň k môjmu studenému lícu a oslovil ma naliehavejšie.

„Ona... Ona je... nová... učiteľka. Kass... Kassandra." Potlačila som vzlyk a sípavo sa nadýchla. „Potrebujem ísť na vzduch."

Pomohol mi vstať a než ma vzal poloprázdnou chodbou preč, pošepla som učiteľkiným smerom tiché ospravedlnenie. Prijala ho, no krčila pri tom tenké obočie a behala pohľadom z neho na mňa a naspäť.

Zahli sme do chodbičky vedúcej k toaletám a vtom sa svet vyparil. Stratila som dych aj balans a narazila chrbtom na drsnú stenu. Zrak sa mi rozostrel a do nosa ma udrel pach odpadkov. Priložila som si rukáv k nosu a zažmúrila oči.

„Prepáč. Bolo to rýchlejšie, ako ísť po vlastných."

„Nabudúce sa opýtaj," zamumlala som cez látku a so stiahnutým hrdlom. Nemala som s magickým premiestňovaním sa veľa skúseností a ani sa nezdalo, že by sa moje reakcie naň zlepšovali. Pripadala som si ako pretlačená cez sitko s veľmi malými dierkami. „Alebo ma aspoň varuj." Zhlboka som sa nadýchla ústami a s výdychom som pohliadla na svet.

Casey sa mračil, akoby som ja mala schopnosť kedykoľvek sa vypariť. Bol to však jeho spôsob, ako si ochrániť emócie. Presne takto sa na mňa díval po týždni odlúčenia a ja som skoro uverila, že mu na mne nezáležalo. Potom som ho pobozkala a jeho škrupinka sa mi rozpadla pod rukami. Rozumela som jeho zdráhaniu sa – pre nás oboch boli citové záležitosti stresujúce, hoci pre každého inak. Plus, tajil mi svoj pôvod. A jeho otec sa ma celý život snažil zabiť.

Preplietla som naše prsty a vytiahla ho z postrannej uličky medzi dvoma obchodmi na hlavnú ulicu. Hemžilo sa to tam ľuďmi, ale títo si nás nevšímali. Nešepkali si, nehádzali po nás divné pohľady ako slečna Rochellová. Casey nebol známy svojimi dlhodobými vzťahmi a ja som bola priveľký čudák, aby dávalo zmysel, že by so mnou ktokoľvek udržiaval akýkoľvek vzťah. Doposiaľ som si dávala záležať na tom, aby si ma okolie nevšímalo. Po Caseyho boku to bude náročnejšie. Už sa mi v hlave ozývali tie klebety...

S námahou som prehltla. Naši spolužiaci neboli nič oproti Christie a Cam. Jeho nevlastná sestra ma od neho držala ďalej najmä zo strachu, že by som mu ublížila, keby som odhalila jeho nadprirodzený pôvod. Lenže to nevylučovalo, že ma naozaj nepovažovala za vhodnú priateľku pre milovaného brata. Jeho bývalá sa zas sotva naučila neprskať síru zakaždým, keď sa zjavil v jej dosahu. Nechcela som ju dráždiť a počúvať to ich hašterenie. A tiež som netúžila, aby sa spriatelili. Nechcela som na ňu žiarliť.