valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

To čo sa stane vo Valhale zostane vo Valhale.

Min Gi bol včera celý čas nedostupný. Nemohla som sa mu dovolať, neodpovedal mi správy a jeho mama mi povedala, že po škole ešte neprišiel domov.

Čo mu tí chalani preboha robia?

Keďže som nemohla kvôli nemu zaspať, rozhodla som sa ísť neskôr do školy. Už bolo po prvom zvonení keď som si unavene hádzala veci do skrinky. Vedľa mňa sa zastavil Woo Young a tiež začal do skrinky hádzať veci. Preto som sa začala ponáhľať, až mi vypadla učebnica z dejáku na zem. Krava, krava, krava. Skoro mu pristála na nohe! Okamžite si pri ňu čupnem. Nemôžem sa zohnúť lebo naše sukne nie sú až také dlhé.

Čupnem si a o pár sekúnd sa pozerám do jeho hnedých očí. Slabo sa na mňa usmeje a podá mi moju učebnicu, na ktorú som zabudla, že existuje. Ja za to nemôžem, že som pri ňom ako vygumovaná. Stále mi nedáva zmysel, prečo sa ho celá škola bojí. Veď teraz vyzerá ako slniečko.

„Vďaka," šepnem mu a snažím sa potiahnuť moju učebnicu z jeho ruky, no on ju nechce pustiť. Woo Young sa zdvihne zo zeme a tým pádom som na nohách i ja. Učebnica je stále medzi nami. Hlasno si vydýchne a trocha viacej sa usmeje. „Ty a Min Gi spolu chodíte?" opýta sa ma.

Ľudia ... v živote som sa tak nezasmiala ako práve v tejto chvíli. Keď sa do pár sekúnd dosmejem hneď mu odpoviem : „Nie. Len to nie."

Woo Young nespúšťa zo mňa oči a až teraz si uvedomím, že som to s mojím výbuchom smiechu prehnala. Nenápadne sa snažím potiahnuť učebnicu k sebe, ale on ju drží pevne. „Sme len kamaráti a budeme len kamaráti," poviem mu dodatočne.

„Len si overujem jeho tvrdenie," odpovie mi a konečné pustí moju učebnicu. Jeho tvrdenie? To ho vypočúvali? Woo Young si zavrie skrinku a odíde. Ja sa o svoju skrinku opriem bokom a chvíľu hľadím na učebnicu. Snažím sa zhlboka dýchať keď sa pri mne zastaví kamoška Hwan.

„To idem skoro, keď si ešte na chodbe?" opýta sa ma. Spamätám sa a zatvorím si skrinku. „Nie, ideš tak ako vždy," upokojím ju.

Spolu ideme do našej triedy, kde samozrejme je Min Gi obklopený skupinkou ľudí. Nie hocijakou skupinkou.

Vidím, že Woo Young sedí na mojom mieste, San sa opiera o stenu pri okne a ostatných 6 alebo 7 ich poskokov stojí okolo nich v kruhu. Namieste sa otočím a rozhodnem sa zašiť na záchode ale Hwan ma zastaví. „Poď na moju lavicu, aj tak o chvíľu odídu."

Má pravdu, ale aj tak nechcem byť v jednej miestnosti s nimi. Všimnem si, že väčšina našej triedy tu nie je. Hlavne chalanská časť. Baby samozrejme sa hlasno smejú a krútia zadkami, aby upútali pozornosť lídra alebo hocikoho iného z gangu. Všimnem si Hyun In, ktorá je v siedmom nebi. Hyun In sedí v jej lavici a robí sa, že sa učí dejepis. V skutočnosti musí počúvať o čom sa rozprávajú, lebo je závislá na Min Gim. Dúfam, že mi niečo prezradí ak Min Gi opäť odíde bez slova.

Hwan si sadne na jej lavicu a ja si sadnem na jej stoličku, ktorá sa nachádza vzadu pri dverách. Takže sme ďaleko od Min Giho a spol. Naschvál sa natočím tak, aby videli len môj chrbát.

Hwan mi začne hovoriť, ako moc nevie dejepis a tak jej vysvetľujem niektoré veci. „Už idú," povie potichu Hwan. No už by bolo na čase. Hwan skloní hlavu čo znamená, že niekto musí ísť okolo nás. Kútikom oka vidím ako San prejde okolo s rukami vo vačkoch jeho nohavíc. Môže aj zozadu vyzerať tak dobre?

Odsuniem sa zo stoličky a zoberiem si svoju tašku zo zeme. Nepozerám sa do strany a preto vrazím do Min Giho. Min Gi ma chytí za lakeť, inak by som asi letela do steny za mnou.