valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Bu.

*HYUN JINOV POHĽAD*

Už niekoľko dní sa mi sníva to isté. Ona – ako je zviazaná a ja som v nej. Fakt neviem, čo mi spravila. Všetci odtiaľ odkiaľ pochádza sú stoka. Možno ma otrávila... 

Ani ich vzduch nemôžem normálne dýchať. Nepomáha mi ani rúško na tvári. Nechcem tu byť ale... Za všetko môže ona. Niečím ma musela nakaziť.

Sedieť v aute niekoľko hodín a čakať na ňu, kedy skončí v škole... Ak by mi niekto povedal, že toto budem robiť v stredu ráno tak by som ho podrezal. Problém je, že som fakt zúfalý a chcem ju.

Čakať na ňu je lepšie než byť u nás v škole.

Dofajčím poslednú cigaretu keď konečne vyjde zo školy. Lenže nie je sama. Je s tými jej úbohými kamarátkami. Aj na ne raz príde rad. Hlavne na tú Woo Youngovu štetku. Nabudúce ju tak pred Yeo Sangom nenazvem. Kvôli tomu mi vrazil tak do nosa, že mi po ňom zostane pekná jazva. Tá druhá – ts, naša špiónka... To určite. Neverím jej ani slovo. Všetko si musím zistiť sám. Na nikoho sa nemôžem spoľahnúť.

Zdá sa, že sa o niečom hádajú ale moja cica neustupuje. Konečne ju nechajú tak a idú bez nej preč. Nechápem však prečo stále čaká pred školou. No nič. Idem na to.

Dám si na seba kapucňu a vyberiem sa k nej. Vau. Má na sebe kabát, ktorý nemá zapnutý a tak vidím jej školskú uniformu. Jej sukňa sa mi vážne páči. Neviem sa dočkať, kedy sa do nej zaborím. 

Stojí mi otočená chrbtom. Takto natešený som už dlho nebol. Otvorím si konečne môj vreckový nožík v rukáve a zozadu jej ho pritlačím do boku.

„Bu," zašepkám jej do ucha. Voľnú ruku jej dám okolo pleca a celú ju otočím smerom k môjmu autu. Všimnem si, že má v ruke mobil a niekomu píše správu.

„Nerob nič, čo by ma donútilo ti prepichnúť toto miesto," pritlačím jej špicu nožíka do boku , „ na tvojom krehkom tele. Dobre?"

Načiahnem sa po jej mobile a dám si ho do vačku.

Bez námietok so mnou kráča presne tam, kde ju chcem mať. Trocha ma začína štvať, že je ticho.

„Ako si sa mala mačička, hmm? Chýbal som ti?" vycerím na ňu zuby. Ani sa na mňa nepozrie. Prečo je tak ticho? Čo ma niekto predbehol a vyrezal jej jazyk? S voľnou rukou jej strčím palec do úst. Začne so sebou metať. Pohryzie ma.

„Hahaha," zasmejem sa na nej, „ to ti vrátim." Otvorím jej zadné dvere auta. Bez protestu nastúpi doň, ale ...

„Cez toto poď do kufra," poťukám na sklopené sedadlo. S jej šokovaného výrazu sa opäť zasmejem. Pomaly sa však dá tak, aby prešla do kufra.

„Počkaj," zastavím ju. Bol by som idiot, keby ju nezviažem. „Daj mi ruky pred seba."
Neposlúchne ma a len na mňa pozerá. „Načo ma zas k sebe ťaháš, keď zo mňa nemáš dostať aké informácie. Nič neviem. Nikto mi nič nehovorí." Tak mi chýbal jej hlas. 

Viem, že klame. Skryjem si nožík späť do vačku nohavíc. Nasilu si k sebe zoberiem jej ruky a zaviažem jej ich s pevnou šnúrou, ktorá sa len tak ľahko nedá uvoľniť.

„Chýbala si mi," poviem jej pravdu. Pritiahnem k sebe posledný uzol a pozriem sa do jej divokých očí. „Nie je to moc tesné? Alebo máš také rada?"

Vytrhne mi jej ruky z môjho zovretia a nemotorne sa začne pchať do kufra. Mám dokonalý výhľad na jej slávny zadok. Bože, už sa naň teším.

Zavriem za ňou sklopené sedadlo. Konečne prejdem na svoje sedadlo a naštartujem auto. Už chcem byť z tejto diery preč.

Je zlaté, že sa nesnaží kričať o pomoc. Vedel som, že bude dobré mačiatko. Moje telo len z pomyslenia na to, že je pri mne tak blízko, je celé napäté.

Rozhodnem sa ísť do mojej „pracovne", pretože tam predsa len mám všetky pomôcky, ktoré budem potrebovať.

Vystúpim z auta a pozriem sa, kto má dnes službu vonku. Na druhom konci areálu si všimnem dve postavy. No jasné. Zasraní nováčikovia. Nič nerobia poriadne.

Naštvane otvorím kufor. Moja malá hračka sa ma snaží kopnúť ale stojím o kúsok ďalej od jej dosahu. Hah. Zlatá.

„Ugh," frustrovane povie a ja jej pomôžem dostať sa z kufra. Zatiaľ čo sa ona pozerá všade okolo seba, ja zakričím na Jeong Ina. „ Hej! Nech ma nikto nevyrušuje! Pošli ich preč!"

Ten krpec mi ukáže palec hore. Som zvedavý, či to aj dodrží.

„Tadeto cica," chytím ju za bok a ťahám ju vedľa seba po schodoch do mojej miestnosti. Nechal som otvorené dvere dokorán, takže je tu celkom zima. Štuchnem ju dovnútra a zamknem dvere. Kľúče hodím na stôl a začnem ju viesť k môjmu matracu, ktorý leží na zemi. Moc veľa nábytku tu zatiaľ nemám...

Zhodím ju na matrac a načiahnem sa po reťaziach, ktoré ležia kúsok od matracu. Jeden koniec dám cez jej zviazané ruky. Reťaze potiahnem za ňu tak, aby mala ruky nad hlavou. Tak ju donútim, aby si ľahla na chrbát. Zaviažem ich o metalovú tyč, ktorú som si presne pre takéto účely sem dal nainštalovať. Postavím sa nad moju ležiacu krásku a začnem obdivovať, ako dobre vyzerá. Jej ruky sú trocha bledé. Uškrniem sa.

„Spravíme si trocha pohodlie," oznámim jej a kľaknem si medzi jej nohy. Obe ruky položím na jej odhalené stehná. Začne so sebou mykať zo strany na stranu. Pritlačím môj stisk na jej stehnách.

„Minule sa ti páčilo, keď sme boli v podobnej polohe," spomeniem si na staré dobré časy. Prestane sa mykať a zdvihne hlavu z matracu tak, aby sa mi pozrela do tváre. „To som bola zdrogovaná!"

Hádam mi nechce povedať, že bez tej drogy by ma nechcela.

„Chceš si aj teraz niečo dať?" ponúknem jej niečo z mojej zbierky. Frustrovane si nad mojou otázkou vzdychne a opäť sa začne mykať.

Nebaví ma, keď je takáto. Nahnem sa nad ňu a vyhľadám jej pery. Zahryznem sa do jej spodnej pery. Prestane hýbať celým telom. Žmurknem na ňu a pobozkám ju. Ughh... Nechce sa poddať. Prestanem sa preto snažiť dostať do jej úst a jedným pohybom ruky roztrhám gombíky na jej blúzke, ktorú má zapravenú v sukni. Teda už nemá. Presuniem sa na jej krk. Tlačím naň so svojimi ústami a bozkávam ho ako zmyslov zbavený. Pri každom zatlačení sa prestane mykať. No konečne!

Pravou rukou zdvihnem jej nohu a dám si ju okolo seba. Chcem, aby naše telá boli čo najviac pri sebe. Tak sa môj rozkrok začne šúchať o tú jej krásnu sukňu. Ľavou rukou jej držím líce. S ústami sa vrátim späť k jej perám. Konečne mi opätuje bozky!!

Vzdychnem si do jej úst od úľavy. Konečne sme spolu. S jazykom jej prejdem po jej podnebí. Opustím jej ústa a vrátim sa späť k jej krku. Žeby som jej tam nechal malý darček?

Začnem sať jej kožu na krku. Občas s ňou zavrtí.

„Hyun Jin." Moje meno z jej úst vyjde po tom, čo jej nechám malý cucflek na krku. Spokojne sa na ňu pozriem. Trocha sa zarazím, pretože je celá bledá. Len jej líca majú jediné nejakú farbu. A jej pery. Opäť ju na nich začnem bozkávať a tento raz sa moja ľavá ruka začne presúvať po jej odhalenej pokožke.

Už nemôžem dlhšie čakať a začnem konečne môj zostup k jej sukni.